Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

शिवदूतस्य शङ्खचूडकुलप्रवेशः — The Śiva-Envoy’s Entry into Śaṅkhacūḍa’s City

दानवेन्द्रैः परिवृतं सेवितं च त्रिकोटिभिः । शतः कोटिभिरन्यैश्च भ्रमद्भिश्शस्त्रपाणिभिः

dānavendraiḥ parivṛtaṃ sevitaṃ ca trikoṭibhiḥ | śataḥ koṭibhiranyaiśca bhramadbhiśśastrapāṇibhiḥ

เขาถูกห้อมล้อมด้วยจอมแห่งทานวะ มีนักรบสามโกฏิคอยรับใช้ และยังมีอีกหนึ่งร้อยโกฏิ—ถืออาวุธในมือเที่ยววนเวียนอยู่รอบด้าน

दानवेन्द्रैःby the lords of the demons
दानवेन्द्रैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदानवेन्द्र (प्रातिपदिक) = दानव + इन्द्र
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण/सह), बहुवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (दानवानाम् इन्द्राः)
परिवृतम्surrounded
परिवृतम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootपरि√वृ (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘surrounded’
सेवितम्served/attended
सेवितम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Root√सेव् (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (क्त-प्रत्ययान्त), नपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘served/attended’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
त्रिकोटिभिःby three crores (of beings)
त्रिकोटिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootत्रिकोटि (प्रातिपदिक) = त्रि + कोटि
Formस्त्रीलिङ्ग (कोटि), तृतीया, बहुवचन; द्विगु-समासः (त्रयः कोटयः)
शतःa hundred
शतः:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootशत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; संख्यावाचक (one hundred)
कोटिभिःby crores
कोटिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootकोटि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
अन्यैःby other (ones)
अन्यैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअन्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; विशेषण (others)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
भ्रमद्भिःby those whirling about
भ्रमद्भिः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Root√भ्रम् (धातु) + शतृ (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कर्तरि कृदन्त (शतृ-प्रत्ययान्त), पुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; ‘wandering/whirling’
शस्त्रपाणिभिःby weapon-in-hand (warriors)
शस्त्रपाणिभिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootशस्त्रपाणि (प्रातिपदिक) = शस्त्र + पाणि
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (शस्त्रं पाणौ येषाम्)

Suta Goswami

Tattva Level: pasha

Shiva Form: Bhairava

D
Dānavas

FAQs

The verse highlights the enormity of asuric power and pride—external might and numbers—yet, within Shaiva thought, such power remains bound by pāśa (bondage) when it is not aligned to dharma and devotion to Pati (Lord Shiva).

By emphasizing worldly armies and weaponry, the narrative implicitly contrasts them with refuge in Saguna Shiva (worship of Shiva as the compassionate Lord, often through the Linga), where true protection and victory arise from grace rather than mere force.

A practical takeaway is to seek steadiness through Shiva-upāsanā—japa of the Panchākṣarī mantra (Om Namaḥ Śivāya) and contemplative surrender—rather than being driven by fear of overwhelming outer forces.