Previous Verse

Shloka 56

नारद–हिमालयसंवादवर्णनम्

Nārada and Himālaya: Discourse on Pārvatī’s Signs and Destiny

ब्रह्मोवाच । इति वचनमुदारं नारद त्वं गिरीशं त्रिदिवमगम उक्त्वा तत्क्षणादेवप्रीत्या । गिरिपतिरपि चित्ते चारुसंमोदयुक्तस्स्वगृहमगमदेवं सर्वसंपत्समृद्धम्

brahmovāca | iti vacanamudāraṃ nārada tvaṃ girīśaṃ tridivamagama uktvā tatkṣaṇādevaprītyā | giripatirapi citte cārusaṃmodayuktassvagṛhamagamadevaṃ sarvasaṃpatsamṛddham

พระพรหมาตรัสว่า “โอ้นารท ครั้นเจ้ากล่าวถ้อยคำอันประเสริฐนั้นแล้ว ด้วยความปีติจึงไปยังพระคิรีศะในแดนไตรทิพย์โดยพลัน ส่วนพระคิริปติก็มีดวงใจเปี่ยมด้วยความยินดีอันงดงาม แล้วเสด็จกลับสู่เทวสถานของพระองค์ อันสมบูรณ์ด้วยสิริมงคลและทรัพย์สมบัติทั้งปวง”

ब्रह्माBrahmā
ब्रह्मा:
Karta (कर्ता) — वक्ता
TypeNoun
Rootब्रह्मन्/ब्रह्मा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect/लिट्), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध) — quotation marker
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्तिप्रत्यवमर्शक-अव्यय (quotative particle)
वचनम्speech / statement
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
उदारम्noble
उदारम्:
Karma (कर्म) — qualifier
TypeAdjective
Rootउदार (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (वचनम्) इति विशेषणम्
नारदO Nārada
नारद:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootनारद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
त्वम्you
त्वम्:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formमध्यमपुरुष-सर्वनाम, प्रथमा, एकवचन
गिरीशम्Giriśa (Lord of the mountain)
गिरीशम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootगिरीश (प्रातिपदिक: गिरि + ईश)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
त्रिदिवम्heaven (the three heavens)
त्रिदिवम्:
Karma (कर्म) — destination (as object of motion)
TypeNoun
Rootत्रिदिव (प्रातिपदिक: त्रि + दिव)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; गन्तव्यस्थानवाचक
अगमःyou went
अगमः:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलुङ् (Aorist/लुङ्), मध्यमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Kriyā (क्रिया) — prior action
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्त (gerund), पूर्वकालिक क्रिया
तत्क्षणात्from that very moment
तत्क्षणात्:
Apādāna (अपादान) — point of departure (time)
TypeNoun
Rootतत्क्षण (प्रातिपदिक: तत् + क्षण)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (5th/पञ्चमी), एकवचन; अपादानार्थे (from that moment)
एवjust / indeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध) — emphasis
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक-अव्यय (emphasis)
प्रीत्याwith joy
प्रीत्या:
Karaṇa (करण) — means/attendant circumstance
TypeNoun
Rootप्रीति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया, एकवचन; हेतौ/भावे (by/with joy)
गिरिपतिःthe lord of the mountain (Himālaya)
गिरिपतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootगिरिपति (प्रातिपदिक: गिरि + पति)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अपिalso
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध) — addition
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अप्यर्थक-अव्यय (also)
चित्तेin (his) mind
चित्ते:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootचित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
चारुसंमोदयुक्तःendowed with pleasant delight
चारुसंमोदयुक्तः:
Karta (कर्ता) — qualifier
TypeAdjective
Rootचारु + संमोद + युक्त (प्रातिपदिक; युक्त = युज् धातु + क्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; (गिरिपतिः) इति विशेषणम्
स्वगृहम्to his own house
स्वगृहम्:
Karma (कर्म) — destination
TypeNoun
Rootस्वगृह (प्रातिपदिक: स्व + गृह)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; गन्तव्यस्थानवाचक
अगमत्went
अगमत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootगम् (धातु)
Formलुङ् (Aorist/लुङ्), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
एवम्thus
एवम्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb of manner)
सर्वसंपत्समृद्धम्abounding in all prosperity
सर्वसंपत्समृद्धम्:
Karma (कर्म) — qualifier
TypeAdjective
Rootसर्व + संपत् + समृद्ध (प्रातिपदिक; समृद्ध = सम् + ऋध् धातु + क्त)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; (स्वगृहम्) इति विशेषणम्

Brahma

Tattva Level: pati

Shiva Form: Umāpati

Shakti Form: Pārvatī

Role: nurturing

B
Brahma
N
Narada
S
Shiva

FAQs

The verse highlights the auspicious power of sincere, noble speech and devotion: when the devotee (Nārada) acts with pure joy toward Śiva, the narrative reflects a corresponding divine gladness—showing the harmony between bhakta and Pati (Lord Śiva) that supports spiritual upliftment.

Though the Liṅga is not named here, the verse emphasizes Saguna Śiva (Girīśa/Giripati) as personally responsive and approachable—an important Shaiva Purana theme that supports devotional worship, including Liṅga-upāsanā, as a living relationship with the Lord.

The implied practice is bhakti expressed through respectful speech, remembrance, and immediate turning of the mind toward Śiva; as a simple takeaway, one may recite the Pañcākṣarī mantra “Om Namaḥ Śivāya” with heartfelt joy and reverence, cultivating inner gladness (prīti) as worship.