Previous Verse
Next Verse

Shloka 59

मेना-शिवदर्शन-प्रस्थानम् | Menā’s Quest to Behold Śiva

Departure for Śiva’s Darśana

तन्मध्ये शंकरं चैव निर्गुणं गुणवत्तरम् । वृषभस्थं पञ्चवक्त्रं त्रिनेत्रं भूतिभूषितम्

tanmadhye śaṃkaraṃ caiva nirguṇaṃ guṇavattaram | vṛṣabhasthaṃ pañcavaktraṃ trinetraṃ bhūtibhūṣitam

ท่ามกลางหมู่นั้น นางได้เห็นพระศังกรเอง—ผู้เป็นนิรคุณแต่ก็ทรงปรากฏเป็นพระผู้เป็นเจ้าสูงสุดผู้เหนือคุณทั้งปวง—ประทับเหนือโคพฤษภ มีห้าพระพักตร์ สามพระเนตร และทรงประดับด้วยภัสมะอันศักดิ์สิทธิ์

तत्-मध्येin the midst of that
तत्-मध्ये:
अधिकरण (Location/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + मध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative/अधिकरण), एकवचन; समासः—‘तस्य मध्ये’ सप्तमी-तत्पुरुष; अधिकरणे
शंकरम्Śaṅkara
शंकरम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootशंकर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (Accusative/कर्म), एकवचन
and
:
समुच्चय (Conjunction/समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
एवindeed/just
एव:
सम्बन्ध (Discourse particle/सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक अव्यय (emphatic/limiting particle)
निर्गुणम्without attributes
निर्गुणम्:
कर्मविशेषण (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootनिर्गुण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; शंकरम् इति विशेषणम्
गुणवत्-तरम्more endowed with qualities
गुणवत्-तरम्:
कर्मविशेषण (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootगुणवत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; तरप्-प्रत्ययान्त (comparative); शंकरम् इति विशेषणम्
वृषभ-स्थम्seated on the bull
वृषभ-स्थम्:
कर्मविशेषण (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootवृषभ (प्रातिपदिक) + स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; समासः—‘वृषभे स्थितः’ सप्तमी-तत्पुरुष; शंकरम् इति विशेषणम्
पञ्च-वक्त्रम्five-faced
पञ्च-वक्त्रम्:
कर्मविशेषण (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootपञ्च (संख्या-प्रातिपदिक) + वक्त्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्विगु-समासः (numeral compound): ‘having five faces’
त्रि-नेत्रम्three-eyed
त्रि-नेत्रम्:
कर्मविशेषण (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootत्रि (संख्या-प्रातिपदिक) + नेत्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; द्विगु-समासः: ‘having three eyes’
भूति-भूषितम्adorned with sacred ash
भूति-भूषितम्:
कर्मविशेषण (Object-qualifier/कर्मविशेषण)
TypeAdjective
Rootभूति (प्रातिपदिक) + भूषित (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया एकवचन; समासः—‘भूत्या भूषितम्’ तृतीया-तत्पुरुष; शंकरम् इति विशेषणम्

Sūta Gosvāmin (narrating to the sages at Naimiṣāraṇya)

Tattva Level: pati

Shiva Form: Sadāśiva

Role: teaching

S
Shiva
N
Nandi

FAQs

It presents Śiva as both Nirguṇa (beyond prakṛti’s guṇas) and Saguna (graciously manifest with form for devotees), affirming the Shaiva Siddhānta view that the supreme Pati transcends limitation yet becomes approachable through divine form for liberation.

Though Śiva is Nirguṇa, the verse emphasizes His worshipful manifestations—five faces, three eyes, Nandin-seat, and bhasma—supporting Saguna upāsanā (including Liṅga worship) as a valid means to realize the transcendent Lord.

Dhyāna on Pañcavaktra-Trinetra Śiva seated on Nandi, combined with bhasma-dhāraṇa (Tripuṇḍra) and japa of the Pañcākṣarī “Om Namaḥ Śivāya,” aligns the devotee with Śiva’s grace and inner purification.