Previous Verse
Next Verse

Shloka 33

मित्रसह-राज्ञो रक्षत्व-शापकथा — The Curse that Turns King Mitrasaha into a Rakshasa

Vasiṣṭha’s Śāpa Narrative

अभिसृत्य स राजेन्द्रो गौतमं विमलाशयम् । तद्दर्शनाप्तकिंचित्कः प्रणनाम मुहुर्मुहुः । अथ तत्पृष्टकुशलो दीर्घमुष्णं च निश्वसन् । तत्कृपादृष्टिसंप्राप्तसुख प्रोवाच तं नृपः

abhisṛtya sa rājendro gautamaṃ vimalāśayam | taddarśanāptakiṃcitkaḥ praṇanāma muhurmuhuḥ | atha tatpṛṣṭakuśalo dīrghamuṣṇaṃ ca niśvasan | tatkṛpādṛṣṭisaṃprāptasukha provāca taṃ nṛpaḥ

พระราชาผู้เป็นใหญ่เสด็จเข้าไปหาโคตมฤๅษีผู้มีจิตบริสุทธิ์ เพียงได้เห็นท่านก็คลายทุกข์ลงบ้างและถวายบังคมซ้ำแล้วซ้ำเล่า ครั้นฤๅษีถามสารทุกข์สุขดิบ พระราชาก็ถอนลมหายใจยาวและร้อน แล้วกล่าวด้วยความสบายใจที่ได้จากสายตาเมตตาของท่าน

अभिसृत्यhaving approached
अभिसृत्य:
क्रियाविशेषण (Adverbial to main verb)
TypeVerb
Rootअभि+सृ (धातु)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund/absolutive), पूर्वक्रिया
सःhe
सः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन
राजेन्द्रःking of kings
राजेन्द्रः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootराजन्+इन्द्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; ‘राज्ञाम् इन्द्रः’
गौतमम्Gautama
गौतमम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootगौतम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
विमलाशयम्of pure disposition
विमलाशयम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootविमल+आशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; गौतमस्य विशेषण
तत्his/that
तत्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-तत्पुरुषार्थे (genitive sense as first member), एकवचन; समासपूर्वपद (in compound)
दर्शनseeing
दर्शन:
सम्बन्ध (Compound member)
TypeNoun
Rootदर्शन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग; समासमध्यपद
आप्तobtained
आप्त:
सम्बन्ध (Compound member)
TypeAdjective
Rootआप् (धातु)
Formक्त (past participle) ‘obtained’; समासमध्यपद
किंचित्कःsomewhat relieved/at ease
किंचित्कः:
विशेषण (Qualifier of rājendraḥ)
TypeAdjective
Rootकिंचित्+क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; ‘किंचित् (अल्पम्) कः’ = अल्पत्वयुक्तः
प्रणनामbowed down
प्रणनाम:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootप्र+नम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
मुहुःagain and again
मुहुः:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formअव्यय, कालवाचक क्रियाविशेषण (adverb of frequency)
मुहुःrepeatedly
मुहुः:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeIndeclinable
Rootमुहुः (अव्यय)
Formअव्यय, पुनरुक्ति (reduplication for emphasis)
अथthen
अथ:
सम्बन्ध/वाक्यचिह्न (Discourse marker)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय, अनुक्रमसूचक (discourse particle: then/now)
तत्by him/that
तत्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपद; षष्ठी-तत्पुरुषार्थे (genitive sense)
पृष्टasked
पृष्ट:
सम्बन्ध (Compound member)
TypeAdjective
Rootप्रच्छ् (धातु)
Formक्त (past passive participle) ‘asked’; समासमध्यपद
कुशलःbeing asked about his welfare
कुशलः:
विशेषण (Qualifier of nṛpaḥ)
TypeAdjective
Rootकुशल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; ‘तत्पृष्टः (सन्) कुशलः’
दीर्घम्long
दीर्घम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeAdjective
Rootदीर्घ (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; क्रियाविशेषणवत् (adverbial accusative)
उष्णम्hotly / with heat
उष्णम्:
क्रियाविशेषण (Adverbial)
TypeAdjective
Rootउष्ण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन; दीर्घम् इत्यस्य सह (co-accusative, adverbial)
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय, समुच्चय (conjunction)
निश्वसन्breathing/sighing
निश्वसन्:
कर्ता (Karta; attendant action)
TypeVerb
Rootनि+श्वस् (धातु)
Formशतृ (present active participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; वर्तमानकालिक सहक्रिया
तत्his/that
तत्:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसमासपूर्वपद; षष्ठी-तत्पुरुषार्थे (genitive sense)
कृपाcompassion
कृपा:
सम्बन्ध (Compound member)
TypeNoun
Rootकृपा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; समासमध्यपद
दृष्टिglance
दृष्टि:
सम्बन्ध (Compound member)
TypeNoun
Rootदृष्टि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग; समासमध्यपद
संप्राप्तobtained
संप्राप्त:
सम्बन्ध (Compound member)
TypeAdjective
Rootसम्+प्र+आप् (धातु)
Formक्त (past participle) ‘attained/received’; समासमध्यपद
सुखःmade happy by receiving that compassionate glance
सुखः:
विशेषण (Qualifier of nṛpaḥ)
TypeAdjective
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन; ‘तत्कृपादृष्ट्या संप्राप्तं सुखं यस्य’ (अर्थे)
प्रोवाचsaid
प्रोवाच:
क्रिया (Main verb)
TypeVerb
Rootप्र+वच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
तम्to him
तम्:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया विभक्ति, एकवचन
नृपःthe king
नृपः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootनृप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा विभक्ति, एकवचन

Suta Goswami (narrating to the sages at Naimisharanya)

Tattva Level: pashu

Sthala Purana: Not a Jyotirliṅga episode in this verse; the motif is darśana of a purified seer (Gautama) giving immediate relief through kṛpā-dṛṣṭi, anticipating later Purāṇic patterns where darśana of Śiva/His liṅga grants śānti.

Significance: Darśana of a realized Śaiva/ṛṣi functions as a conduit of Śiva’s anugraha, easing pāśa (bondage) such as guilt, fear, and sin-impressions (pāpa-saṃskāra).

G
Gautama
T
the king

FAQs

It highlights śraddhā and śaraṇāgati: even before rituals or discourse, the devotee’s suffering begins to dissolve through satpuruṣa-darśana and the compassionate presence of a realized sage—an expression of grace that supports the soul’s return to Pati (Shiva).

In Kotirudra narratives, guidance toward Jyotirliṅga worship often comes through saints and ṛṣis; the king’s repeated prostrations and the sage’s mercy show the bhakti disposition needed to approach Saguna Shiva through liṅga-upāsanā with humility and receptivity.

The verse suggests pranāma (repeated prostration) and contemplative settling of the breath in distress; as a Shaiva takeaway, one may add japa of the Pañcākṣarī (“Om Namaḥ Śivāya”) while seeking the blessings (anugraha) of Shiva’s devotees.