Previous Verse

Shloka 26

Mahāpārśva-vadhaḥ — The Slaying of Mahāpārśva

Angada’s Counterstrike

अथैन्द्रशत्रुस्त्रिदिवालयानांवनौकनांचैवम्हाप्रणादम् ।श्रुत्वासरोषंयुधिराक्षसेन्द्रः ।पुनश्चयुद्धाभिमुखोऽवतस्थे ।।।।

athendraśatrus tridivālayānāṃ vanaukasaṃ caiva mahāpraṇādam | śrutvā saroṣaṃ yudhi rākṣasendraḥ punaś ca yuddhābhimukho 'vatasthē ||

ครั้นแล้วราชาแห่งรากษส ผู้เป็นศัตรูแห่งพระอินทร์ ครั้นได้ยินเสียงโห่ร้องกึกก้องใหญ่จากเหล่าเทพผู้สถิตในสวรรค์และเหล่าวานรชาวพงไพร ก็เดือดดาลด้วยโทสะ และยืนเผชิญหน้าศึกอีกครั้งหนึ่ง

महोदरमहापार्श्वौMahodara and Mahapārśva
महोदरमहापार्श्वौ:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootमहोदर + महापार्श्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन (Dual); समासः इतरेतर-द्वन्द्वः
हतौslain
हतौ:
कर्ता-विशेषण (Qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootहन् (धातु) + क्त (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन; (slain)
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
पूर्वकाल-क्रिया (Prior action)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + त्वा (क्त्वा)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (gerund), (having seen)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध/वाक्य-निवेश (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विरोध/विशेषार्थक (adversative/emphatic)
राक्षसौthe two Rakshasas
राक्षसौ:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, द्विवचन
तस्मिन्when he/that one
तस्मिन्:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
निहतेwhen (he was) slain
निहते:
अधिकरण-विशेषण (Qualifier in locative absolute)
TypeAdjective
Rootनि + हन् (धातु) + क्त (कृत् प्रत्यय)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (PPP), पुं/नपुंसक, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; (when slain)
वीरेin the hero
वीरे:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootवीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन
विरूपाक्षेin Virūpākṣa
विरूपाक्षे:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootविरूपाक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः बहुव्रीहिः (विरूपे अक्षिणी यस्य)
महाबले(who was) very mighty
महाबले:
अधिकरण-विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहा + बल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः कर्मधारयः (महद् बलम् यस्य)
आविवेशentered/possessed
आविवेश:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootआ + विश् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; धातुः विश् (to enter/possess)
महान्great
महान्:
कर्ता-विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
क्रोधःanger
क्रोधः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootक्रोध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
रावणम्Ravana
रावणम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
तुindeed
तु:
सम्बन्ध/वाक्य-निवेश (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; विशेषार्थक (emphatic)
महामृधेin the great battle
महामृधे:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootमहामृध् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति, एकवचन; समासः कर्मधारयः
सूतम्charioteer
सूतम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसूत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
सञ्चोदयामासurged/commanded
सञ्चोदयामास:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootसम् + चुद् (धातु) (णिच् causative)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; धातुः चुद्, णिच् (to urge/command)
वाक्यम्words/speech
वाक्यम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन
and
:
समुच्चय (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
इदम्this
इदम्:
कर्म-विशेषण (Qualifier of object)
TypeAdjective
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम-विशेषण
उवाचsaid
उवाच:
क्रिया (Action)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
indeed (narrative)
:
सम्बन्ध/वाक्य-निवेश (Discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootह (अव्यय)
Formअव्यय; स्मरण/वृत्तान्तसूचक (narrative particle)

By the rain of arrows of Mahaparsva, the Vanaras were dejected and wore a sad look on their face and lost senses.

R
Rāvaṇa
I
Indra
D
Devas (tridivālayāḥ)
V
Vānaras (vanaukasaḥ)

FAQs

Refusal to heed truth (satya) and moral warning leads to persistence in adharma: Rāvaṇa responds to omens and opposition not with reflection, but with renewed rage.

Hearing the triumphant uproar of vānaras and the approving clamor of the gods, Rāvaṇa becomes enraged and prepares to re-enter combat.

Negatively framed: the lack of विवेक (discernment). The verse highlights how anger can harden one against ethical correction.