Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

औषधिपर्वताहरणम् / The Retrieval of the Herb

Bearing Mountain

नैवराजनिसुग्रीवेनाङ्गदेनापिराघवे ।आर्यसन्दर्शितस्स्नेहोयथावायुसुतेपरः ।।6.74.20।।

naiva rājani sugrīve nāṅgadeneha rāghave |

ārya sandarśitaḥ sneho yathā vāyusute paraḥ ||6.74.20||

ข้าแต่มหาบุรุษ ความรักอันบริสุทธิ์ที่ท่านแสดงนั้น มิได้มีต่อพระเจ้าสุครีวะ ต่อองคทะ หรือแม้แต่ต่อราฆวะ (พระราม) เท่ากับที่ท่านมีต่อวายุบุตรหนุมาน

not
:
निषेध (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय
एवindeed / at all
एव:
अवधारण (Emphasis)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारणार्थक अव्यय (Emphasis/only)
राजनिin/for the king
राजनि:
अधिकरण (Adhikarana/Locus)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (7th/सप्तमी), एकवचन
सुग्रीवेSugriva
सुग्रीवे:
अधिकरण (Locus)
TypeNoun
Rootसुग्रीव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; राजनि इत्यस्य विशेष्य/अपपद-सम्बन्धः
nor
:
निषेध (Negation)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक अव्यय
अङ्गदेनby/with Angada
अङ्गदेन:
करण/सह (Instrument/Association)
TypeNoun
Rootअङ्गद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
अपिeven
अपि:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपवादार्थक अव्यय (also/even)
राघवेin/for Raghava (Rama)
राघवे:
अधिकरण (Locus)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन
आर्यसन्दर्शितःshown by the noble one
आर्यसन्दर्शितः:
विशेषण (Qualifier of स्नेहः)
TypeAdjective
Rootआर्य-सन्दर्शित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (आर्येण सन्दर्शितः)
स्नेहःaffection
स्नेहः:
कर्ता/विषय (Subject/topic)
TypeNoun
Rootस्नेह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
यथाas
यथा:
उपमान (Comparison marker)
TypeIndeclinable
Rootयथा (अव्यय)
Formउपमान/प्रकारार्थक अव्यय (as/just as)
वायुसुतेin the son of Vayu (Hanuman)
वायुसुते:
अधिकरण (Locus)
TypeNoun
Rootवायु-सुत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (वायोः सुतः)
परःothers (are)
परः:
कर्ता/विषय (Subject complement)
TypeAdjective
Rootपर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तुलनार्थे (others)

"Noble one! You are showing affection to Hanuman but not to King Sugriva, or Angada or even Raghava?"

V
Vibhīṣaṇa
J
Jāmbavān
S
Sugrīva
A
Aṅgada
R
Rāghava (Rāma)
H
Hanumān (Vāyusuta)

FAQs

Dharma balances personal affection with recognition of all who bear responsibility; the verse raises the ethical question of partiality versus due regard.

Vibhīṣaṇa observes that Jāmbavān’s concern centers on Hanumān more than on other leaders, including Rāma.

Vibhīṣaṇa’s fairness and social awareness—he highlights comparative duty and regard within a coalition.