Previous Verse
Next Verse

Shloka 44

कुम्भकर्णोपदेशः

Kumbhakarna’s Counsel and War-Boast to Ravana

गिरिमात्रशरीरस्यशितशूलधरस्यमे ।।6.63.44।।नर्दतस्तीक्षणदंष्ट्रस्यबिभीयाच्चपुरन्दरः ।

girimātraśarīrasya śitaśūladharasya me | nardatas tīkṣṇadaṃṣṭrasya bibhīyāc ca purandaraḥ ||6.63.44||

เรามีกายดุจภูผา ถือหอกคมกล้า เมื่อเราคำรามด้วยเขี้ยวคมกริบ แม้ปุรันทร (อินทรา) ก็ยังหวาดหวั่นและหนีไป

गिरिमात्रशरीरस्यof (one) whose body is mountain-sized
गिरिमात्रशरीरस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी/Genitive relation)
TypeAdjective
Rootगिरि + मात्रा + शरीर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (6th/Genitive), एकवचनम्; तत्पुरुषसमासः (गिरिमात्रं शरीरं यस्य) = 'whose body is of mountain-measure'
शितशूलधरस्यof the bearer of a sharp spear
शितशूलधरस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी/Genitive relation)
TypeAdjective
Rootशित + शूल + धर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषसमासः (शितं शूलं धरति)
मेmy
मे:
सम्बन्ध (Genitive/possessor)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-विभक्तिः (6th/Genitive), एकवचनम्; सर्वनाम
नर्दतःof (me) roaring
नर्दतः:
विशेषण (participial qualifier)
TypeVerb
Rootनर्द् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्तः (Present active participle); पुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
तीक्षणदंष्ट्रस्यof (one) with sharp fangs
तीक्षणदंष्ट्रस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी/Genitive relation)
TypeAdjective
Rootतीक्ष्ण + दंष्ट्रा (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; तत्पुरुषसमासः (तीक्ष्णा दंष्ट्रा यस्य)
बिभीयात्would fear
बिभीयात्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootभी (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथमपुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्ययम् (conjunction)
पुरन्दरःIndra (Purandara)
पुरन्दरः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootपुरन्दर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (1st/Nominative), एकवचनम्; इन्द्रस्य नाम

"Even Indra with a body as big as a mountain, with pointed teeth like a spike, with sharp teeth will fear me and run if I roar.

I
Indra (Purandara)

FAQs

The verse exemplifies hubris—self-exaltation beyond measure. Ramayana ethics repeatedly frames humility and truth-aligned strength as dharmic, while arrogant intimidation signals adharma.

The speaker heightens Rāvaṇa’s confidence by claiming that even Indra would fear him if he roared in battle.

Physical might and terror-inducing presence—strength presented as dominance rather than protection.