Previous Verse
Next Verse

Shloka 8

वज्रदंष्ट्रवधः — The Slaying of Vajradaṃṣṭra

Angada’s Duel

प्रभिन्नशिरसःकेचिछचिन्नैःपादैश्चबाहुभिः ।शस्स्रैरर्दितदेहाभ्यरुधिरेणसमुक्षिताः ।।6.54.8।।हरयोराक्षसाश्चैवशेरतेगांसमाश्रिताः ।कङ्कगृध्रवळैराढ्याश्चगोमायुगलसङ्कुलाः ।।6.54.9।।

prabhinna-śirasaḥ kecic chinnaiḥ pādaiś ca bāhubhiḥ |

śastrair ardita-dehābhyo rudhireṇa samukṣitāḥ ||6.54.8||

harayo rākṣasāś caiva śerate gāṃ samāśritāḥ |

kaṅka-gṛdhra-vaḷair āḍhyāś ca gomāyu-gala-saṅkulāḥ ||6.54.9||

บางพวกนอนอยู่ด้วยศีรษะแตกยับ เท้าและแขนขาดสะบั้น กายถูกอาวุธฉีกขาดและชุ่มโชกด้วยโลหิต ครั้นแล้วทั้งวานรและรากษสก็กระจัดกระจายเกลื่อนพื้นดิน ถูกล้อมด้วยฝูงกาและแร้ง และแน่นขนัดด้วยหมู่สุนัขจิ้งจอก

प्रभिन्नशिरसःwith shattered/severed heads
प्रभिन्नशिरसः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootप्र + भिन्न + शिरस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (प्रभिन्नं शिरो येषां ते)
केचित्some
केचित्:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; अनिश्चितवाचक (some)
छिन्नैःwith severed
छिन्नैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeAdjective
Rootछिन्न (कृदन्त-प्रातिपदिक; √छिद्)
Formभूतकृदन्त (क्त), तृतीया (3rd/Instrumental), बहुवचन, पुं/नपुंस; विशेषणम्
पादैःfeet
पादैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootपाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
बाहुभिःarms
बाहुभिः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootबाहु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
शस्त्रैःby weapons
शस्त्रैः:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootशस्त्र (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन
आर्दितदेहाःwhose bodies were mangled
आर्दितदेहाः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootआर्दित + देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; बहुव्रीहिः (आर्दितो देहो येषां ते)
रुधिरेणwith blood
रुधिरेण:
करण (Karaṇa/Instrument)
TypeNoun
Rootरुधिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
समुक्षिताःbathed/splashed
समुक्षिताः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम् + उक्ष् (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), प्रथमा, बहुवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् (sprinkled/bathed)
हरयःmonkeys
हरयः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
राक्षसाःRakshasas
राक्षसाः:
कर्ता (Kartā/Subject)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
एवindeed
एव:
सम्बन्ध (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअवधारण-निपात (emphatic particle)
शेरतेlie
शेरते:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootशी (धातु)
Formलट् (Present), प्रथमपुरुष, बहुवचन, आत्मनेपद
गाम्the ground/earth
गाम्:
कर्म (Karma/Object: place reached)
TypeNoun
Rootगो (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
समाश्रिताःresting upon
समाश्रिताः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootसम् + आ + श्रि (धातु)
Formभूतकृदन्त (क्त), प्रथमा, बहुवचन, पुंलिङ्ग; विशेषणम् (having resorted to/lying upon)
कङ्कगृध्रबकैःwith crows, vultures, and herons
कङ्कगृध्रबकैः:
करण/सह (Associative instrument)
TypeNoun
Rootकङ्क + गृध्र + बक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, बहुवचन; इतरेतर-द्वन्द्वः (crows/vultures/herons)
आढ्याःabounding (with)
आढ्याः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootआढ्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; विशेषणम् (abounding in)
and
:
सम्बन्ध (Connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक-अव्यय
गोमायुगलसङ्कुलाःcrowded with jackals
गोमायुगलसङ्कुलाः:
कर्तृ/वस्तुविशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootगोमायु + गल + सङ्कुल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन; तत्पुरुषः (गोमायूनां गलैः/समूहेन सङ्कुलाः = crowded with jackals)

Mighty son of Vali, having killed Vajradamshtra, honoured in the midst of great Vanara army was joyful surrounded like the thousand eyed Indra, the Lord of gods.।।ityārṣēvālmīkīyēśrīmadrāmāyaṇēādikāvyēyuddhakāṇḍēcatuḥpañcāśassargaḥThis is the end of the fifty fourth sarga of Yuddha Kanda of the first epic the holy Ramayana composed by sage Valmiki.

V
Vānaras
R
Rākṣasas
E
Earth/ground (gām)
V
Vultures (gṛdhra)
J
Jackals (gomāyu)

FAQs

It underscores the grave cost of adharma and war: suffering and death fall on all sides. Dharma is not romanticized; it carries responsibility and painful consequence.

A grim battlefield tableau shows the dead and wounded scattered on the ground as scavengers gather.

Viveka (sobering discernment): the epic forces the reader to see war’s reality, strengthening commitment to righteous conduct that prevents needless destruction.