Previous Verse
Next Verse

Shloka 13

शरणागति

धर्मनिर्णयः (Decision on Refuge and Dharma) / Rama’s Vow of Protection and the Acceptance of Vibhishana

नवयंतत्कुलीनाश्चराज्यकाङ् क्षीचराक्षसः ।पण्डिताहिभविष्यन्तितस्माद्ग्राह्योविभीषणः ।।।।

na vayaṃ tatkulīnāś ca rājyakāṅkṣī ca rākṣasaḥ | paṇḍitā hi bhaviṣyanti tasmād grāhyo vibhīṣaṇaḥ ||

พวกเราไม่ใช่ผู้สืบสายตระกูลนั้น และในหมู่ยักษ์มิใช่มีแต่ผู้ใฝ่อำนาจราชย์เท่านั้น ยังมีผู้รอบรู้และมีปัญญาได้จริง ฉะนั้นพึงรับวิเภษณะไว้

not
:
सम्बन्ध/निषेध (negation of the predicate)
TypeIndeclinable
Rootन (निषेध-अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्ययम् (negative particle)
वयम्we
वयम्:
कर्ता (agent/subject)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्ग/स्त्रीलिङ्ग (सर्वनाम), प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम् (1st case, plural)
तत्कुलीनाःof that lineage / belonging to his clan
तत्कुलीनाः:
विशेषणम् (qualifier of वयम्)
TypeAdjective
Rootतत् + कुलीन (प्रातिपदिके; ‘तत्’ सर्वनाम + ‘कुलीन’ विशेषण)
Formतत्पुरुष-समासः (षष्ठी-तत्पुरुषः: तस्य कुलीनाः), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम् (nom. pl.)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (समुच्चय-अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
राज्यकाङ्क्षीdesiring the kingdom
राज्यकाङ्क्षी:
विशेषणम् (qualifier of राक्षसः)
TypeAdjective
Rootराज्य + काङ्क्षिन् (प्रातिपदिकम्; ‘काङ्क्षिन्’ = desiring)
Formतत्पुरुष-समासः (द्वितीया-तत्पुरुषः: राज्यं काङ्क्षी), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (nom. sg.)
and
:
समुच्चय (coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (समुच्चय-अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
राक्षसःa Rakshasa (demon)
राक्षसः:
कर्ता (agent/subject) / विधेय-नाम (predicate noun with implied ‘अस्ति’)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (nom. sg.)
पण्डिताःlearned (men)
पण्डिताः:
कर्ता (agent/subject of भविष्यन्ति)
TypeNoun
Rootपण्डित (प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, बहुवचनम् (nom. pl.)
हिindeed / for
हि:
सम्बन्ध (emphasis/justification marker)
TypeIndeclinable
Rootहि (निपात-अव्यय)
Formनिपातः; हेत्वर्थ/निश्चयार्थक-अव्ययम् (indeed/for)
भविष्यन्तिwill be
भविष्यन्ति:
क्रिया (action/predicate)
TypeVerb
Rootभू (धातुः) (भव्) + लृट्
Formलृट्-लकारः (simple future), प्रथम-पुरुषः (3rd person), बहुवचनम् (plural), परस्मैपदम्
तस्मात्therefore / from that (reason)
तस्मात्:
अपादान (source/cause: ‘therefore/from that reason’)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिकम्)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (सर्वनाम), पञ्चमी-विभक्तिः, एकवचनम् (abl. sg.)
ग्राह्यःto be accepted / acceptable
ग्राह्यः:
विधेय-विशेषणम् (predicate adjective of विभीषणः)
TypeAdjective
Rootग्रह् (धातुः) + ण्यत् (कृदन्त-प्रत्ययः) → ग्राह्य (gerundive/obligatory passive participle)
Formकृदन्तः (ण्यत्-प्रत्ययान्तः, विधेय-विशेषणम्), पुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (nom. sg.); ‘ग्रहणीयः/स्वीकार्यः’
विभीषणःVibhishana
विभीषणः:
कर्ता/विषय (subject about whom the predicate ‘ग्राह्यः’ is stated)
TypeNoun
Rootविभीषण (प्रातिपदिकम्) (नाम)
Formपुंलिङ्गः, प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम् (nom. sg.)

"Kinsmen will not be satisfied with one another and are not free from anxiety. That way they will not be together. Vibheeshana who has come out of fear in this way crying loudly for help and is worthy to accept."

R
Rāma
V
Vibhīṣaṇa
R
Rākṣasas

FAQs

Non-prejudicial discernment: dharma requires judging a person by conduct and wisdom, not merely by birth or affiliation with an enemy group.

Rāma counters fears that Vibhīṣaṇa must be acting from ambition or deceit, asserting that virtue and learning can exist even among rākṣasas.

Fair-mindedness (nyāya): openness to the possibility of goodness in the ‘other’ and willingness to accept sincere alliance.