Previous Verse
Next Verse

Shloka 10

विभीषण–इन्द्रजित् संवादः

Vibhishana and Indrajit: Counsel, Boast, and Rebuttal

पुत्रप्रवादेवतुरावणस्यत्वमिन्द्रजिन्मित्रमुखोऽसिशत्रुः ।यस्येदृशंराघवतोविनाशंनिशम्यमोहादनुमन्यसेत्वम् ।।6.15.10।।

putra-pravāde va tu rāvaṇasya tvam indrajin mitra-mukho 'si śatruḥ | yasyedṛśaṃ rāghavato vināśaṃ niśamya mohād anumanyase tvam ||6.15.10||

โอ้ อินทรชิต แม้เจ้าจะกล่าวอ้างว่าเป็นโอรสของราวณะ แต่แท้จริงเจ้าคือศัตรูของเขา—สวมหน้ามิตรไว้ เพราะเมื่อได้ยินความพินาศที่ราฆวะก่อไว้แล้ว เจ้ากลับยังหลงมัว เห็นชอบในหนทางนี้

पुत्रप्रवादेनby the claim/boast of being (his) son
पुत्रप्रवादेन:
करणम् (instrument/cause)
TypeNoun
Rootपुत्र + प्रवाद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; तृतीया-विभक्तिः (करणे/हेतौ), एकवचनम्; समासः—षष्ठी-तत्पुरुषः (पुत्रस्य प्रवादः)
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध/वाक्य-सम्बन्धक (contrast)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्ययम्; निपातः (emphatic/contrastive particle)
रावणस्यof Ravana
रावणस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (genitive relation)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; षष्ठी-विभक्तिः (सम्बन्धे), एकवचनम्
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (subject)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; उत्तम-पुरुषार्थे न, मध्यम-पुरुषे; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
इन्द्रजित्O Indrajit
इन्द्रजित्:
सम्बोधन (address)
TypeNoun
Rootइन्द्रजित् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; सम्बोधन-प्रथमा (सम्बोधनार्थे), एकवचनम्
मित्रमुखःhaving a friendly face; seeming like a friend
मित्रमुखः:
विशेषणम् (predicate adjective of कर्ता)
TypeAdjective
Rootमित्र + मुख (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; बहुव्रीहिः—मित्रं मुखं यस्य सः (friend-faced, seeming like a friend)
असिare
असि:
क्रिया (copula)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः); मध्यम-पुरुषः; एकवचनम्; परस्मैपदम्
शत्रुःan enemy/foe
शत्रुः:
प्रथमा-समानााधिकरणम् (predicate nominative)
TypeNoun
Rootशत्रु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्
यस्यwhose/of whom
यस्य:
षष्ठी-सम्बन्ध (relative genitive: whose)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुंलिङ्गे (सम्बन्धे); षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
ईदृशम्such; of this kind
ईदृशम्:
कर्मणि विशेषणम् (qualifier of object)
TypeAdjective
Rootईदृश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्; विशेषणम् (विनाशम् इति विशेष्यस्य)
राघवतःof Raghava (Rama)
राघवतः:
षष्ठी-सम्बन्ध (genitive: of Raghava)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्
विनाशम्destruction
विनाशम्:
कर्म (object of निशम्य/अनुमन्यसे)
TypeNoun
Rootविनाश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; द्वितीया-विभक्तिः, एकवचनम्
निशम्यhaving heard
निशम्य:
पूर्वक्रिया (absolutive; adverbial to main verb)
TypeVerb
Rootनि + शम् (धातु) → निशम्य (क्त्वा/ल्यप्)
Formअव्यय-भावः; क्त्वान्त (ल्यप्) कृदन्तम्; पूर्वकालिक-क्रिया (having heard)
मोहात्from delusion
मोहात्:
हेतु/अपादान (cause: from delusion)
TypeNoun
Rootमोह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गः; पञ्चमी-विभक्तिः (हेतोः/अपादाने), एकवचनम्
अनुमन्यसेyou approve/accept
अनुमन्यसे:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootअनु + मन् (धातु)
Formलट्-लकारः (वर्तमानकालः); मध्यम-पुरुषः; एकवचनम्; आत्मनेपदम्
त्वम्you
त्वम्:
कर्ता (subject; emphasis)
TypeNoun
Rootयुष्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; प्रथमा-विभक्तिः, एकवचनम्; पुनरुक्तिः (emphatic repetition)

"What a meaningless statement you made uncle, being frightened? One who is not born in our race also would not have said such unbecoming words uttered by you (nor do such unbecoming acts)?"

V
Vibhīṣaṇa
I
Indrajit
R
Rāvaṇa
R
Rāghava (Rāma)

FAQs

Dharma distinguishes true loyalty from harmful attachment: enabling a wrong course, even while claiming kinship and friendship, becomes betrayal of the person’s true welfare.

Vibhīṣaṇa admonishes Indrajit that persisting in Rāvaṇa’s path after witnessing Rāma’s power is not devotion but deluded complicity that harms Laṅkā.

Vibhīṣaṇa’s moral clarity (satya-buddhi) and courage to speak uncomfortable truth for the genuine good of his family and kingdom.