Previous Verse
Next Verse

Shloka 4

राघव-रावणयोः घोर-द्वैरथ-युद्धम्

The Fierce Chariot-Duel of Rama and Ravana

नाप्रहरणैर्व्यग्रैर्भुजैर्विस्मितबुद्धयः ।तस्थुःप्रेक्षय च सर्वेतेनाभिजग्मुःपरस्परम् ।।6.109.4।।

nānāpraharaṇair vyagrair bhujair vismita-buddhayaḥ | tasthuḥ prekṣya ca sarve te nābhijagmuḥ parasparam ||6.109.4||

ทุกคนยืนนิ่งด้วยจิตตะลึงงัน แขนที่กระตือรือร้นชูอาวุธนานาประการ เฝ้ามองอยู่ มิได้กรูกันเข้าหากัน

नाना-प्रहरणैःwith various weapons
नाना-प्रहरणैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootनाना (अव्यय) + प्रहरण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया (करण/3rd), बहुवचन; समासः कर्मधारयः (नाना प्रकाराणि प्रहरणानि)
व्यग्रैःagitated/raised
व्यग्रैः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootव्यग्र (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (3rd), बहुवचन; विशेषणम् (भुजैः)
भुजैःwith arms
भुजैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootभुज (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया (करण/3rd), बहुवचन
विस्मित-बुद्धयःwhose minds were astonished
विस्मित-बुद्धयः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootविस्मित (कृदन्त/भूतकृदन्त) + बुद्धि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; समासः षष्ठी-तत्पुरुषः (विस्मिता बुद्धिः येषाम्) बहुव्रीहिवत्-प्रयोगः; विशेषणम् (ते/सर्वे)
तस्थुःstood
तस्थुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootस्था (धातु)
Formलिट् (परिपूर्णभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
प्रेक्ष्यhaving observed
प्रेक्ष्य:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र + ईक्ष् (धातु)
Formक्त्वान्त (अव्ययभाव/gerund), ‘having seen/after observing’
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चय-अव्यय (conjunction)
सर्वेall
सर्वे:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसर्व (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; विशेषणम् (ते)
तेthey
ते:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम/प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st), बहुवचन; सर्वनाम
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेध-अव्यय (negation particle)
अभिजग्मुःapproached/attacked
अभिजग्मुः:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि + गम् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, बहुवचन; परस्मैपदम्
परस्परम्each other
परस्परम्:
Kriya-visheshaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपरस्पर (प्रातिपदिक/अव्ययीभावप्राय)
Formअव्यय (adverbial accusative), ‘mutually’

All the army on both sides lifted their hands up, holding different kinds of implements, and were amazed looking at them and did not attack one another.

R
Rāma
R
Rāvaṇa
V
Vānara army
R
Rākṣasa army

FAQs

The principle is saṁyama (restraint) aligned with yuddha-nīti: even in war, disciplined forces can pause when a higher, decisive contest is underway, avoiding chaotic violence.

Both armies, captivated by the central duel, hold their attacks despite being armed and ready.

Collective discipline and restraint—an ethical control over aggression in the midst of battle.