Previous Verse
Next Verse

Shloka 5

Saptajana-āśrama Darśana and the Approach to Kiṣkindhā

Hermitage of Seven Sages; March toward Vāli’s Capital

ते वीक्षमाणा वृक्षांश्च पुष्पभारावलम्बिनः।प्रसन्नाम्बुवहाश्चैव सरितस्सागरङ्गमाः।।

te vīkṣamāṇā vṛkṣāṃś ca puṣpa-bhārāvalambinaḥ | prasannāmbu-vahāś caiva saritaḥ sāgara-gamāḥ ||

เมื่อพวกเขาเดินไป ก็ทอดพระเนตรต้นไม้ทั้งหลายที่โน้มกิ่งเพราะหนักด้วยดอกไม้ และสายน้ำในแม่น้ำอันใสสะอาด ซึ่งไหลรินมุ่งสู่มหาสมุทร

तेthey
ते:
कर्ता (Karta)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम; पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
वीक्षमाणाःlooking at, observing
वीक्षमाणाः:
कर्तृ-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootवीक्ष् (धातु)
Formवर्तमानकाले शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त (Present active participle); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (ते इति विशेषण)
वृक्षान्trees
वृक्षान्:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुल्लिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
पुष्पभारावलम्बिनःdrooping with the weight of flowers
पुष्पभारावलम्बिनः:
कर्म-विशेषण (Karma-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootपुष्प-भार-अवलम्बिन् (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (पुष्पाणां भारात् अवलम्बिनः = hanging down due to flower-load); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (वृक्षान् इति विशेषणार्थे)
प्रसन्नाम्बुवहाःcarrying clear water
प्रसन्नाम्बुवहाः:
कर्तृ-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootप्रसन्न-अम्बु-वह (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (प्रसन्नम् अम्बु वहन्ति ये); पुल्लिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (सरितः इति विशेषण)
and
:
समुच्चय (Coordination)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयबोधक अव्यय (conjunction)
एवindeed
एव:
निपात (Particle)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक निपात
सरितःrivers
सरितः:
कर्म (Karma)
TypeNoun
Rootसरित् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन
सागरङ्गमाःflowing to the sea
सागरङ्गमाः:
कर्तृ-विशेषण (Karta-viśeṣaṇa)
TypeAdjective
Rootसागर-गम् (प्रातिपदिक; गम < गम् (धातु) ण्वुल्/कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुषसमासः (सागरं गच्छन्ति ये); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (सरितः इति विशेषण)

They saw (on the way) trees bent down with the load of flowers, and rivers with pure water flowing into the sea.

T
trees
R
rivers
S
sea (sāgara)

FAQs

A dharmic journey is not only goal-driven; it remains attentive and non-destructive, seeing the world with composure and appreciation rather than exploitation.

During the march, the party observes the natural beauty of the route—flower-laden trees and clear rivers.

Saumyatā (gentleness) and mindfulness—an ability to remain steady and perceptive even near conflict.