Previous Verse
Next Verse

Shloka 64

दुन्दुभिवधप्रसङ्गः

The Dundubhi Episode and the Proof of Rama’s Prowess

ततश्शापभयाद्भीत ऋश्यमूकं महागिरिम्।प्रवेष्टुं नेच्छति हरिर्द्रष्टुं वापि नरेश्वर4.11.64।।

tataḥ śāpabhayād bhīta ṛśyamūkaṃ mahāgirim | praveṣṭuṃ necchati harir draṣṭuṃ vāpi nareśvara || 4.11.64 ||

เพราะความหวาดกลัวต่อคำสาป หริ—คือวาลี—โอ้พระราชาแห่งมนุษย์ ย่อมไม่ปรารถนาจะเข้าสู่ภูเขาใหญ่ฤษยมูกะ แม้แต่จะแลเห็นก็ไม่ใคร่ปรารถนา

ततःthen; thereafter
ततः:
अधिकरण (कालाधिकरणम्) / क्रियाविशेषण
TypeIndeclinable
Rootतत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formअव्यय (क्रियाविशेषणम्); अर्थे: तस्मात्/तदनन्तरम् (thereafter/from that time)
शापभयात्from fear of the curse
शापभयात्:
अपादान (हेतु/कारण-अपादानम्)
TypeNoun
Rootशाप + भय (प्रातिपदिके) (समास)
Formनपुंसकलिङ्गम्; पञ्चमी-विभक्तिः; एकवचनम् (ablative singular); समासः: षष्ठी-तत्पुरुषः (शापस्य भयम् = fear of a curse)
भीतःfrightened
भीतः:
कर्तृ (विशेषणरूपेण कर्तृसम्बन्धः)
TypeAdjective
Rootभी (धातु) + क्त (प्रत्यय) → भीत (कृदन्त-प्रातिपदिक)
Formभूतकृदन्तः (क्त-प्रत्ययान्तः); पुंलिङ्गम्; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (nominative singular); विशेषणम् (qualifies हरिः)
ऋश्यमूकम्R̥śyamūka (mountain named Rishyamuka)
ऋश्यमूकम्:
कर्म
TypeNoun
Rootऋश्यमूक (प्रातिपदिक; संज्ञा)
Formपुंलिङ्गम्; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम् (accusative singular); कर्मपदम् (with प्रवेष्टुम्/द्रष्टुम्)
महागिरिम्the great mountain
महागिरिम्:
कर्म (ऋश्यमूकम् इत्यस्य विशेषणरूपेण)
TypeNoun
Rootमहा + गिरि (प्रातिपदिके) (समास)
Formपुंलिङ्गम्; द्वितीया-विभक्तिः; एकवचनम् (accusative singular); समासः: कर्मधारयः (महान् गिरिः = great mountain); ऋश्यमूकम् इत्यस्य विशेषण/अपपद-सम्बन्धः
प्रवेष्टुम्to enter
प्रवेष्टुम्:
कर्म (क्रियायाः—इच्छा/अनिच्छा-विषयः)
TypeVerb
Rootप्र + विश् (धातु) + तुमुन् → प्रवेष्टुम्
Formकृदन्तम्; तुमुनन्तम् (infinitive); अर्थः: प्रवेशं कर्तुम् (to enter); नेच्छति इत्यस्य कर्मरूपेण
not
:
क्रियानिषेध (particle)
TypeIndeclinable
Rootन (निषेध-अव्यय)
Formअव्यय; निषेधकणः (negative particle)
इच्छतिwants; desires
इच्छति:
क्रिया
TypeVerb
Rootइष्/इच्छ् (धातु) (भ्वादिगणः) → इच्छति
Formलट्-लकारः (present indicative); परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः; एकवचनम्
हरिःthe monkey (Hari)
हरिः:
कर्तृ
TypeNoun
Rootहरि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गम्; प्रथमा-विभक्तिः; एकवचनम् (nominative singular); कर्ता
द्रष्टुम्to see
द्रष्टुम्:
कर्म (क्रियायाः—इच्छा/अनिच्छा-विषयः)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु) + तुमुन् → द्रष्टुम्
Formकृदन्तम्; तुमुनन्तम् (infinitive); अर्थः: द्रष्टुं (to see); नेच्छति इत्यस्य कर्मरूपेण (coordinated with प्रवेष्टुम्)
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (particle)
TypeIndeclinable
Rootवा (विकल्प-अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थकः (disjunctive particle: or)
अपिeven; also
अपि:
क्रियाविशेषण (emphasis particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण/समुच्चयार्थकः (also/even)
नरेश्वरO lord of men (O Rama)
नरेश्वर:
सम्बोधन
TypeNoun
Rootनर + ईश्वर (प्रातिपदिके) (समास)
Formपुंलिङ्गम्; सम्बोधन-विभक्तिः; एकवचनम् (vocative singular); समासः: षष्ठी-तत्पुरुषः (नराणाम् ईश्वरः = lord of men)

'O Lord Rama! because of the fear of the curse, Vali will not enter the great Rishyamuka mountain nor will he like to see it.

R
Rāma
V
Vāli
Ṛśyamūka
Ś
śāpa (curse)

FAQs

Dharma is maintained through boundaries that even the mighty respect. Fear here functions as moral restraint—preventing the violation of a sacred prohibition.

Sugriva explains to Rama that Vali avoids Ṛśyamūka entirely because of a curse tied to that region.

Respect for a binding rule (maryādā): Vali’s power is checked by the acknowledged authority of the sage’s word.