HomeRamayanaBala KandaSarga 2Shloka 16
Previous Verse
Next Verse

Ramayana — Bala Kanda, Sarga 2, Shloka 16

द्वितीयः सर्गः — श्लोकप्रादुर्भावः

The Manifestation of the Śloka

तस्यैवं ब्रुवतश्चिन्ता बभूव हृदि वीक्षतः ।शोकार्तेनास्य शकुने: किमिदं व्याहृतं मया ।।1.2.16।।

tasyaivaṃ bruvataś cintā babhūva hṛdi vīkṣataḥ |

śokārtenāsya śakuneḥ kim idaṃ vyāhṛtaṃ mayā ||1.2.16||

ครั้นกล่าวดังนั้นแล้วและเพ่งดูอยู่ ความคิดก็เกิดขึ้นในดวงใจว่า “ด้วยความโศกของนกนี้ที่ทำให้เราระทม เราได้เปล่งวาจาอะไรออกไปกันหนอ”

तस्यof him
तस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी) — possessor/related-to
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
एवम्thus, in this manner
एवम्:
क्रियाविशेषण (manner-modifier)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकार-वाचक क्रियाविशेषणम् (adverb of manner)
ब्रुवतःof (him) speaking / while (he) was uttering
ब्रुवतः:
सम्बन्ध (षष्ठी) — of the speaker (genitive absolute-like linkage with तस्य)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु) → ब्रुवत् (शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formवर्तमान-काले शतृ-प्रत्ययान्तः (present active participle); पुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘ब्रुवत्’ = speaking/uttering
चिन्ताa thought, anxiety
चिन्ता:
कर्ता (agent/subject) — subject of बभूव
TypeNoun
Rootचिन्ता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे, प्रथमा-विभक्तिः (Nominative), एकवचनम्
बभूवarose / became
बभूव:
क्रिया (main verb)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकारः (Perfect), प्रथम-पुरुषः (3rd person), एकवचनम्; परस्मैपदम्
हृदिin (his) heart
हृदि:
अधिकरण (locus) — location of arising
TypeNoun
Rootहृद् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, सप्तमी-विभक्तिः (Locative), एकवचनम्
वीक्षतःof (him) observing / while (he) was reflecting
वीक्षतः:
सम्बन्ध (षष्ठी) — of (him) observing
TypeVerb
Rootवीक्ष् (धातु) → वीक्षत् (शतृ-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formवर्तमान-काले शतृ-प्रत्ययान्तः (present active participle); पुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः, एकवचनम्; ‘वीक्षत्’ = seeing/observing/reflecting
शोकार्तेनby one distressed with grief
शोकार्तेन:
करण (instrument/cause) — cause/means of the utterance
TypeAdjective
Rootशोक (प्रातिपदिक) + आर्त (कृदन्त/प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समासः (शोकेन आर्तः = grief-stricken); पुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्
अस्यof this
अस्य:
सम्बन्ध (षष्ठी) — of this (bird)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे/नपुंसकलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
शकुनेःof the bird
शकुनेः:
सम्बन्ध (षष्ठी) — of the bird
TypeNoun
Rootशकुनि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, षष्ठी-विभक्तिः (Genitive), एकवचनम्; ‘शकुनि’ = bird
किम्what?
किम्:
कर्म/प्रश्न (interrogative complement) — with व्याहृतम्
TypeNoun
Rootकिम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (Nom./Acc.), एकवचनम्; प्रश्नवाचक-सर्वनाम
इदम्this (speech/these words)
इदम्:
कर्म (object) — thing uttered (with व्याहृतम्)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (Nom./Acc.), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः
व्याहृतम्uttered, spoken
व्याहृतम्:
कर्म (object-predicate) — what has been uttered
TypeVerb
Rootवि + आ + हृ (धातु) → व्याहृत (क्त-प्रत्ययान्त कृदन्त)
Formक्त-प्रत्ययान्तः (past passive participle); नपुंसकलिङ्गे, प्रथमा/द्वितीया-विभक्तिः (Nom./Acc.), एकवचनम्; ‘uttered/spoken’
मयाby me
मया:
कर्ता (agent) — agent of passive participle व्याहृतम्
TypeNoun
Rootअहम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे, तृतीया-विभक्तिः (Instrumental), एकवचनम्; सर्वनाम-शब्दः

Brooding over his utterances, he reflected, 'What is this that I uttered in reaction to the grief of this bird?'

V
Vālmīki

FAQs

Dharma includes self-scrutiny: even righteous anger must be examined; truthful reflection (satya toward one’s own mind) refines moral speech.

After uttering the imprecation, Vālmīki wonders at his own spontaneous words and investigates their source.

Ātma-vicāra (self-inquiry): the sage does not stop at emotion; he evaluates his speech and intention.