Previous Verse
Next Verse

Shloka 9

पम्पा-ऋष्यमूक-मार्गोपदेशः

Guidance to Pampa and Rishyamuka; counsel to befriend Sugriva

तानारुह्याथवा भूमौ पातयित्वा यथासुखम्।।3.73.9।।फलान्यमृतकल्पानि लक्ष्मणस्ते प्रदास्यति।

tān āruhyāthavā bhūmau pātayitvā yathā-sukham | phalāny amṛta-kalpāni lakṣmaṇas te pradāsyati ||

พระลักษมณ์จักนำผลไม้อันประหนึ่งอมฤตมาถวายแด่ท่าน ไม่ว่าจะปีนขึ้นไปเก็บ หรือเขย่าให้ร่วงลงสู่พื้น ตามแต่ท่านปรารถนา

तान्those (trees)
तान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन; सर्वनाम
आरुह्यhaving climbed
आरुह्य:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootआ-रुह् (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (Gerund/Absolutive); ‘having climbed’
अथवाor else
अथवा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्प (disjunctive: or else)
भूमौon the ground
भूमौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootभूमि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी (7th/Locative), एकवचन
पातयित्वाhaving knocked down
पातयित्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootपत्/पातय् (धातु; णिच् causative)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययभाव (Gerund); णिच्-रूप (causative): ‘having made (them) fall / having knocked down’
यथासुखम्as you like
यथासुखम्:
Kriya-visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootयथा-सुख (प्रातिपदिक/अव्ययीभाव)
Formअव्ययीभाव-समास; अव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: as you please/at ease)
फलानिfruits
फलानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootफल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन
अमृतकल्पानिnectar-like
अमृतकल्पानि:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootअमृत-कल्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd/Accusative), बहुवचन; विशेषण — समासः: अमृतस्य कल्पानि (nectar-like)
लक्ष्मणःLakshmana
लक्ष्मणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन
तेto you
ते:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootत्वद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formचतुर्थी (4th/Dative), एकवचन; सर्वनाम
प्रदास्यतिwill give
प्रदास्यति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootप्र-दा (धातु)
Formलृट् (Simple Future), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद

Lakshmana will get you the nectar-like fruits either by climbing the trees or by pulling them down.

K
Kabandha
R
Rama
L
Lakshmana
T
trees

FAQs

Dharma is seva (devoted service): Lakshmana’s readiness to provide sustenance to Rama reflects righteous brotherly duty grounded in loyalty and love.

Kabandha reassures Rama that Lakshmana will fetch fruits for him during their travel toward Pampa.

Lakshmana’s unwavering devotion and helpfulness—placing Rama’s needs first.