Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

कबन्धवधः

The Severing of Kabandha’s Arms and the Opening of Dialogue

निश्चेष्टानां वधो राजन्कुत्सितो जगतीपतेः।क्रतुमध्योपनीतानां पशूनामिव राघव।।।।

niścēṣṭānāṃ vadho rājan kutsito jagatīpateḥ | kratumadhyopanitānāṃ paśūnām iva rāghava ||

ข้าแต่พระราชา ข้าแต่ราฆวะ—การฆ่าผู้ไร้ทางสู้เป็นความน่าละอายสำหรับผู้เป็นเจ้าแห่งโลก ดุจการฆ่าสัตว์บูชาที่ถูกนำเข้ามากลางพิธียัญญะ

निश्चेष्टानाम्of the helpless
निश्चेष्टानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootनिः + चेष्टा (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-प्राय विशेषण (without activity/helpless); पुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; विशेषणम् (पशूनाम् इति)
वधःkilling
वधः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootवध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
राजन्O king!
राजन्:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराजन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन
कुत्सितःcensurable
कुत्सितः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootकुत्सित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विधेय-विशेषणम् (वधः इति)
जगतीपतेःof the lord of the world
जगतीपतेः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootजगत् (प्रातिपदिक) + पति (प्रातिपदिक)
Formषष्ठी-तत्पुरुषः (जगत्याः पतिः); पुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
क्रतुमध्योपनीतानाम्of those brought into the midst of a sacrifice
क्रतुमध्योपनीतानाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootक्रतु (प्रातिपदिक) + मध्य (प्रातिपदिक) + उप + नी (धातु) + क्त (कृदन्त)
Formसप्तमी/षष्ठी-तत्पुरुष-प्राय समासः (क्रतोः मध्ये उपनीताः); क्त-प्रत्ययान्त; पुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; विशेषणम् (पशूनाम् इति)
पशूनाम्of animals
पशूनाम्:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootपशु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
इवlike
इव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formअव्यय; उपमावाचक
राघवO Raghava!
राघव:
Sambodhana (सम्बोधन)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सम्बोधन, एकवचन

Before this vile demon gulps you and me let us cut off his long arms with our swords.

L
Lakshmana
R
Rama (Rāghava)
K
kratu (sacrificial rite)
P
paśu (sacrificial animal)

FAQs

A ruler’s dharma forbids cruelty toward the helpless; power must be restrained by moral accountability, even in violent contexts.

Lakshmana reminds Rama of royal ethics while urging action—framing their response as principled, not wanton violence.

Moral reflection under pressure—Lakshmana anchors action in the standards expected of Rama as an ideal ruler.