Previous Verse
Next Verse

Shloka 73

गोदावरीतटे सीतान्वेषणम्

The Search for Sītā at the Godāvarī

इत्युक्त्वा रोषताम्राक्षो रामो निष्पीड्य कार्मुकम्।शरमादाय सन्दीप्तं घोरमाशीविषोपमम्।।3.64.72।।सन्धाय धनुषि श्रीमान्रामः परपुरञ्जयः।युगान्ताग्निरिव क्रुद्ध इदं वचनमब्रवीत्।।3.64.73।।

ity uktvā roṣa-tāmrākṣo rāmo niṣpīḍya kārmukam | śaram ādāya sandīptaṃ ghōram āśīviṣopamam || 3.64.72 || sandhāya dhanuṣi śrīmān rāmaḥ parapurañjayaḥ | yugāntāgnir iva kruddha idaṃ vacanam abravīt || 3.64.73 ||

คาถานี้กล่าวซ้ำเหตุเดิม: ครั้นตรัสแล้ว พระรามผู้มีเนตรแดงด้วยโทสะ ง้างคันศรให้ตึง ทรงหยิบศรที่ลุกโพลงน่าสะพรึงดุจอสรพิษ แล้วทรงพาดศรบนคันศร จากนั้นดุจไฟกัลป์สิ้นยุค จึงตรัสซ้ำอีกครั้ง

इतिthus
इति:
Prakara (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउद्धरण/प्रकारवाचक-अव्यय (quotative/thus)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootवच् (धातु) → उक्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वा-प्रत्ययान्त अव्ययीभाव-प्रयोग (gerund/absolutive), पूर्वकालिक क्रिया
रोषताम्राक्षःwith eyes reddened by anger
रोषताम्राक्षः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरोष + ताम्र + अक्षि (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास ('whose eyes are copper-red due to anger'), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
रामःRāma
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
निष्पीड्यhaving pressed/strung tight
निष्पीड्य:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootनिस् + पीड् (धातु) → निष्पीड्य (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund), सहायक-क्रिया (having pressed)
कार्मुकम्bow
कार्मुकम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकार्मुक (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन
शरम्arrow
शरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootशर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
आदायhaving taken
आदाय:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootआ + दा (धातु) → आदाय (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund)
सन्दीप्तम्blazing
सन्दीप्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसम् + दीप् (धातु) → सन्दीप्त (भूतकृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शरम्-विशेषण
घोरम्terrible
घोरम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootघोर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शरम्-विशेषण
आशीविषोपमम्like a poisonous snake
आशीविषोपमम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootआशीविष + उपम (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (उपमान-सम्बन्ध: 'like a venomous serpent'), पुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; शरम्-विशेषण
सन्धायhaving set (it)
सन्धाय:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootसम् + धा (धातु) → सन्धाय (ल्यप्)
Formल्यप्-प्रत्ययान्त अव्यय (gerund): 'having fixed/placed (the arrow)'
धनुषिon the bow
धनुषि:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootधनुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (Locative), एकवचन
श्रीमान्illustrious
श्रीमान्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootश्रीमत् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
रामःRāma
रामः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
परपुरञ्जयःconqueror of enemy strongholds
परपुरञ्जयः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootपर + पुर + जि (प्रातिपदिक)
Formबहुव्रीहि-समास ('conqueror of enemy cities'), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
युगान्ताग्निःthe end-of-age fire
युगान्ताग्निः:
Upamana (उपमान)
TypeNoun
Rootयुगान्त + अग्नि (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास ('fire at the end of an age'), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
इवlike
इव:
Upama-sambandha (उपमा)
TypeIndeclinable
Rootइव (अव्यय)
Formउपमावाचक-अव्यय (comparative particle)
क्रुद्धःangry
क्रुद्धः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रुध् (धातु) → क्रुद्ध (भूतकृदन्त)
Formभूतकृदन्त (past participle), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; रामः-विशेषण
इदम्this
इदम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन; वचनम्-विशेषण
वचनम्speech, words
वचनम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवचन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (Accusative), एकवचन
अब्रवीत्said
अब्रवीत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ्-लकार (Imperfect/Past), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद

After speaking these words, handsome Rama, his eyes red with anger, pressed his bow, took out the glowing arrow that was dreadful like a poisonous serpent, fixed it to his bow and said these words in a rage like the fire at the time of dissolution of the world.

R
Rama
L
Lakshmana (implied)
K
kārmuka (bow)
Ś
śara (arrow)
Ā
āśīviṣa (simile)
Y
yugānta-agni (simile)

FAQs

As a repeated narration, it continues to foreground the dharmic issue of whether immense power will be restrained by maryādā or driven by anger.

A Southern Recension duplication/renumbering repeats the description of Rāma readying his bow and arrow in apocalyptic wrath.

Readiness to act against adharma—paired with the didactic reminder that righteous ends require disciplined means.