Previous Verse
Next Verse

Shloka 11

मारीचवधोत्तरं रामस्य शङ्का-निमित्त-दर्शनं लक्ष्मण-निग्रहश्च

After Maricha’s Slaying: Omens, Anxiety, and Rama’s Rebuke of Lakshmana

इत्येवं चिन्तयन्रामश्श्रुत्वा गोमायुनिस्स्वनम्।।3.57.10।।आत्मनश्चापनयनान्मृगरूपेण रक्षसा।आजगाम जनस्थानं राघवः परिशङ्कितः।।3.57.11।।

taṃ dīnamanaso dīnam āsedur mṛgapakṣiṇaḥ |

savyaṃ kṛtvā mahātmānaṃ ghorāṃś ca sasṛjuḥ svarān ||

เหล่าสัตว์และนกทั้งหลาย ผู้มีใจเศร้าหมอง ได้เข้ามาใกล้ด้วยความทุกข์; แล้วพากันเวียนให้มหาตมะอยู่ทางซ้าย ก่อนเปล่งเสียงร้องอันน่าสะพรึงกลัว

तानिthose
तानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; refers to omens
दृष्ट्वाhaving seen
दृष्ट्वा:
क्रियाविशेषण (Adverbial participle)
TypeVerb
Rootदृश् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive); ‘having seen’
निमित्तानिomens
निमित्तानि:
कर्म (Karma/Object)
TypeNoun
Rootनिमित्त (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; apposition to ‘तानि’
महाघोराणिvery dreadful
महाघोराणि:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootमहा + घोर (प्रातिपदिक)
Formकर्मधारय समास (महान्ति घोराणि); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; qualifies ‘निमित्तानि’
राघवःRaghava (Rama)
राघवः:
कर्ता (Karta/Subject)
TypeNoun
Rootराघव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
न्यवर्ततturned back/returned
न्यवर्तत:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootनि+वृत् (धातु)
Formलङ् (imperfect), आत्मनेपदी, प्रथमपुरुष, एकवचन
अथthen
अथ:
वाक्यालङ्कार (Discourse adverb)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तरार्थक अव्यय (then)
त्वरितःhastened
त्वरितः:
कर्तृविशेषण (Subject qualifier)
TypeAdjective
Rootत्वरित (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; predicate/qualifier of ‘राघवः’
जवेनwith speed
जवेन:
करण (Karaṇa/Means)
TypeNoun
Rootजव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
आश्रमम्hermitage
आश्रमम्:
कर्म/गति (Goal)
TypeNoun
Rootआश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; destination
आत्मनःhis own
आत्मनः:
सम्बन्ध (Possessor)
TypeNoun
Rootआत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; genitive qualifier

On hearing the jackal's howl, Rama began thinking how the demon in the form of a deer drew him away. Thus in the midst of apprehensions he reached Janasthana.

R
Rāma (mahātmā)
A
animals (mṛga)
B
birds (pakṣi)

FAQs

Dharma literature often treats nature as a moral mirror: ominous signs warn the righteous to act with heightened care and responsibility.

As Rāma nears the hermitage area, animals and birds behave inauspiciously, signaling impending calamity.

Sensitivity and attentiveness: the hero must read signs and respond to protect dharma and dependents.