Previous Verse
Next Verse

Shloka 37

जटायुरावणयुद्धम्

Jatayu’s Combat with Ravana

स परिष्वज्य च वैदेहीं वामेनाङ्केन रावणः।।।।तलेनाभिजघानाशु जटायुं क्रोधमुर्छीतः।

sa pariṣvajya ca vaidehīṁ vāmenāṅkena rāvaṇaḥ | talenābhijaghānāśu jaṭāyuṁ krodha-mūrchitaḥ ||

ทศกัณฐ์ราวณะ ผู้คลุ้มคลั่งด้วยโทสะ กอดพระไวเทหี (นางสีดา) ไว้ด้วยแขนซ้าย แล้วรีบฟาดพญาชฏายุด้วยฝ่ามือของตน

सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; सर्वनाम
परिष्वज्यhaving embraced/held
परिष्वज्य:
Kriya-visheṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootपरि-स्वज् (धातु: आलिङ्गने)
Formक्त्वान्त-अव्यय (Gerund)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय
वैदेहीम्Vaidehi (Sita)
वैदेहीम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवैदेही (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; व्यक्तिवाचक
वामेनwith the left
वामेन:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootवाम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषण (qualifying अङ्केन)
अङ्केनwith the arm/lap (here: arm)
अङ्केन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootअङ्क (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
रावणःRavana
रावणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तलेनwith the palm
तलेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतल (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, एकवचन
अभिजघानstruck
अभिजघान:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअभि-हन् (धातु: हनने)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
आशुquickly
आशु:
Prakāra (प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootआशु (अव्यय)
Formअव्यय; क्रियाविशेषण (adverb: quickly)
जटायुम्Jatayu
जटायुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootजटायु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; व्यक्तिवाचक
क्रोधमूर्छितःfaint with rage
क्रोधमूर्छितः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootक्रोध + मूर्छित (प्रातिपदिक)
Formतृतीया-तत्पुरुष (क्रोधेन मूर्छितः), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (qualifying रावणः)

Losing his senses, with rage, Ravana held Vaidehi (Sita) with his left arm and hit Jatayu with his palm.

R
Rāvaṇa
V
Vaidehī (Sītā)
J
Jaṭāyu

FAQs

Adharma compounds itself: Rāvaṇa’s injustice (abduction) is sustained through coercion and rage, showing how loss of self-control drives further wrongdoing.

While restraining Sītā, Rāvaṇa strikes Jaṭāyu in anger to break his resistance.

Sītā’s dignity is implicitly protected by Jaṭāyu’s stand; Rāvaṇa displays the vice of rage-driven aggression.