Next Verse

Shloka 1

शरभङ्गाश्रमगमनम् तथा इन्द्रदर्शनम्

Approach to Sarabhanga’s Hermitage and the Vision of Indra

हत्वा तु तं भीमबलं विराधं राक्षसं वने।ततस्सीतां परिष्वज्य समाश्वास्य च वीर्यवान्।।3.5.1।।अब्रवील्लक्ष्मणं रामो भ्रातरं दीप्ततेजसम्।

hatvā tu taṁ bhīmabalaṁ virādhaṁ rākṣasaṁ vane |

tatas sītāṁ pariṣvajya samāśvāsya ca vīryavān || 3.5.1 ||

abravīl lakṣmaṇaṁ rāmo bhrātaraṁ dīptatejasam |

ครั้นพระรามผู้กล้าหาญทรงประหารวิราธะ ยักษ์รากษสผู้มีกำลังน่าเกรงขามในพงไพรแล้ว ก็ทรงโอบกอดพระนางสีดาและปลอบประโลม จากนั้นจึงตรัสกับพระลักษมณ์ พระอนุชาผู้มีรัศมีรุ่งโรจน์

हत्वाhaving killed
हत्वा:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Root√हन् (धातु) + त्वा (क्त्वा-प्रत्यय)
Formक्त्वान्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वक्रिया (prior action) — “having killed”
तुbut/indeed
तु:
सम्बन्ध/निपात (discourse particle)
TypeIndeclinable
Rootतु (निपात)
Formनिपातः (particle); विरोध/अन्वयार्थे (emphasis/contrast)
तम्that (him)
तम्:
कर्म (object of हत्वा)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine)
भीमबलम्of terrible strength
भीमबलम्:
विशेषण (of कर्म)
TypeAdjective
Rootभीम + बल (प्रातिपदिके) (भीमबल-)
Formकर्मधारय-समासः (भीमं बलं यस्य/भीमं बलम्); नपुंसकलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (acc. sg. neut.); विशेषणम् (qualifies विराधम्)
विराधम्Virādha
विराधम्:
कर्म (object of हत्वा)
TypeNoun
Rootविराध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine); तम् इति सर्वनामस्य विशेष्यः
राक्षसम्the demon
राक्षसम्:
कर्म (apposition to विराधम्)
TypeNoun
Rootराक्षस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine); विराधस्य अपपद-विशेषणम् (appositional descriptor)
वनेin the forest
वने:
अधिकरण (location)
TypeNoun
Rootवन (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी-विभक्तिः एकवचनम् (locative singular neuter)
ततःthereafter
ततः:
क्रियाविशेषण (काल)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय; तद्-प्रभव)
Formअव्ययम् (adverb); कालवाचकः (temporal) — “thereafter”
सीताम्Sītā
सीताम्:
कर्म (object of परिष्वज्य/समाश्वास्य)
TypeNoun
Rootसीता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular feminine)
परिष्वज्यhaving embraced
परिष्वज्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Rootपरि + √स्वज् (धातु) + ल्यप् (क्त्वा-समकक्षः)
Formल्यबन्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वक्रिया — “having embraced”
समाश्वास्यhaving consoled
समाश्वास्य:
क्रियाविशेषण (पूर्वकालिक-क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + आ + √श्वस् (धातु) (आश्वासने) + ल्यप्
Formल्यबन्त-अव्ययकृदन्तम् (absolutive/gerund); पूर्वक्रिया — “having consoled/reassured”
and
:
समुच्चय (connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formसमुच्चयार्थक-अव्ययम् (conjunction)
वीर्यवान्heroic; possessed of valor
वीर्यवान्:
कर्तृ (as qualifier of subject)
TypeAdjective
Rootवीर्यवत् (प्रातिपदिक) (वीर्य + वत्)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (nom. sg. masc.); विशेषणम् (qualifies रामः)
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
क्रिया (मुख्यक्रिया)
TypeVerb
Root√ब्रू (धातु) (वचने)
Formलङ्-लकारः (imperfect/past); प्रथम-पुरुषः एकवचनम् (3rd person singular); परस्मैपदम्
लक्ष्मणम्Lakṣmaṇa
लक्ष्मणम्:
कर्म (object of अब्रवीत्)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine)
रामःRāma
रामः:
कर्तृ (subject of अब्रवीत्)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा-विभक्तिः एकवचनम् (nominative singular masculine)
भ्रातरम्brother
भ्रातरम्:
कर्म (apposition to लक्ष्मणम्)
TypeNoun
Rootभ्रातृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (accusative singular masculine); लक्ष्मणस्य विशेषण-रूपेण (apposition)
दीप्ततेजसम्of blazing splendor
दीप्ततेजसम्:
विशेषण (of कर्म)
TypeAdjective
Rootदीप्त + तेजस् (प्रातिपदिके) (दीप्ततेजस्-)
Formकर्मधारय-समासः (दीप्तं तेजो यस्य/दीप्तं तेजः); पुंलिङ्गे द्वितीया-विभक्तिः एकवचनम् (acc. sg. masc.); विशेषणम् (qualifies लक्ष्मणम्/भ्रातरम्)

On killing Viradha, the demon of terrific strength, heroic Rama embraced Sita, consoled her and said to his brother Lakshmana, glowing like fire:

R
Rāma
S
Sītā
L
Lakṣmaṇa
V
Virādha
F
Forest (Daṇḍaka context)

FAQs

Dharma integrates strength with compassion: Rāma removes danger (kṣātra duty) and then immediately offers reassurance and care to Sītā.

Virādha has been slain; Sītā is shaken, and Rāma consoles her before turning to counsel Lakṣmaṇa.

Rāma’s protective compassion—courage in action followed by tenderness toward those under his care.