HomeRamayanaAranya KandaSarga 4Shloka 22
Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

विराधवधः

The Slaying (Burial) of Viradha

अवटे चापि मां राम प्रक्षिप्य कुशली व्रज।रक्षसां गतसत्त्वानामेष धर्मस्ससनातनः।अवटे ये निधीयन्ते तेषां लोकास्सनातनाः।।।।

avaṭe cāpi māṃ rāma prakṣipya kuśalī vraja |

rakṣasāṃ gatasattvānām eṣa dharmaḥ sanātanaḥ |

avaṭe ye nidhīyante teṣāṃ lokāḥ sanātanāḥ ||

โอ้พระราม จงทิ้งข้าพเจ้าลงในหลุม แล้วเสด็จไปโดยสวัสดี สำหรับรากษสผู้สิ้นชีวิตแล้ว นี่คือธรรมบัญญัติอันเป็นสันตติ: ผู้ใดถูกวางไว้ในหลุม ย่อมบรรลุโลกอันยั่งยืน

एवम्thus
एवम्:
None (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (thus/in this manner)
उक्त्वाhaving said
उक्त्वा:
Purvakala-kriya (पूर्वकालक्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु) + क्त्वा (क्त्वान्त)
Formक्त्वान्त अव्ययकृदन्त (Gerund), 'having said'
तुthen/indeed
तु:
None (निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formविरोध/अन्वय-निपात (but/indeed)
काकुत्स्थम्Kākutstha (Rama)
काकुत्स्थम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootकाकुत्स्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
विराधःVirādha
विराधः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविराध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
शरपीडितःpained by arrows
शरपीडितः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootशर (प्रातिपदिक) + पीडित (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः शरैः पीडितः (तृतीया-तत्पुरुष)
बभूवbecame
बभूव:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
स्वर्गसम्प्राप्तःhaving reached heaven
स्वर्गसम्प्राप्तः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootस्वर्ग (प्रातिपदिक) + सम्प्राप्त (कृदन्त)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः स्वर्गं सम्प्राप्तः (द्वितीया-तत्पुरुष)
न्यस्तदेहःhaving cast off the body
न्यस्तदेहः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootन्यस्त (कृदन्त) + देह (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः न्यस्तः देहः यस्य (बहुव्रीह्यर्थेऽपि षष्ठी-तत्पुरुष-रूपेण)
महाबलःvery strong
महाबलः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहा + बल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः महत् + बल (कर्मधारय)

Bury me in the pit, O Rama, and proceed happily. This is a great tradition for the deaddemons. Those who are buried in the pit attain heaven.

V
Virādha
R
Rāma
R
rākṣasas

FAQs

Dharma here appears as adherence to prescribed rites and orderly conduct even toward an enemy—completing what is due (a final disposal) rather than acting in cruelty or neglect.

Virādha requests that Rāma dispose of his body by placing it in a pit, presenting it as the proper custom for rākṣasas.

Composure and propriety in victory: the episode frames even the end of a violent encounter within a rule-governed, dharmic closure.