Previous Verse
Next Verse

Shloka 39

अकम्पनवृत्तान्तः

Akampana Reports Janasthana; Ravana Plans Sita’s Abduction

एवमुक्तो महातेजा मारीचेन स रावणः।ततः पश्चादिदं वाक्यमब्रवीद्वाक्यकोविदः।।3.31.39।।

evam ukto mahātejā mārīcena sa rāvaṇaḥ |

tataḥ paścād idaṃ vākyam abravīd vākya-kovidaḥ || 3.31.39 ||

เมื่อมาริจะกล่าวดังนี้แล้ว ราวณะผู้มีเดชรุ่งเรือง ผู้ชำนาญวาจา จึงกล่าวตอบต่อไปด้วยถ้อยคำเหล่านี้

एवम्thus/in this way
एवम्:
Kriya-Visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formप्रकारवाचक-अव्यय (adverb of manner)
उक्तःhaving been addressed
उक्तः:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formक्त (PPP), पुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; ‘having been spoken to/addressed’
महातेजाःthe mighty/glorious one
महातेजाः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootमहा (प्रातिपदिक) + तेजस् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विशेषणम्
मारीचेनby Maricha
मारीचेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootमारीच (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया एकवचन (Instr sg)
सःhe
सः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (Nom sg)
रावणःRavana
रावणः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootरावण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन (Nom sg)
ततःthen
ततः:
Kriya-Visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootततः (अव्यय)
Formकाल/क्रमवाचक-अव्यय (then/thereafter)
पश्चात्later
पश्चात्:
Kriya-Visheshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formकालवाचक-अव्यय (afterwards)
इदम्this
इदम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन (Acc sg)
वाक्यम्speech/words
वाक्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया एकवचन (Acc sg)
अब्रवीत्said/spoke
अब्रवीत्:
Karta (कर्ता)
TypeVerb
Rootब्रू (धातु)
Formलङ् (Imperfect past), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
वाक्य-कोविदःskilled in speech
वाक्य-कोविदः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootवाक्य (प्रातिपदिक) + कोविद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा एकवचन; विशेषणम्; षष्ठी-तत्पुरुषः ‘वाक्येषु कोविदः’

Having thus been asked by Maricha, glorious Ravana, who was eloquent in speech, spoke to him :

R
Rāvaṇa
M
Mārīca

FAQs

It underscores that eloquence is ethically neutral: dharma requires that skill in speech be aligned with satya and right intention.

The narration transitions from Mārīca’s greeting to Rāvaṇa’s response.

Oratorical skill (vāk-cāturya), presented as capability rather than moral virtue.