Previous Verse
Next Verse

Shloka 22

महोत्पात-लक्षणानि

Omens before Khara’s Assault

सकामा भगिनी मेऽस्तु पीत्वा तु रुधिरं तयोः।।।।यन्निमित्तस्तु रामस्य लक्ष्मणस्य विपर्ययः।

sakāmā bhaginī mē 'stu pītvā tu rudhiraṃ tayōḥ | yan-nimittas tu rāmasya lakṣmaṇasya viparyayaḥ ||

ขอให้น้องสาวของเราสมปรารถนาเถิด ด้วยการดื่มโลหิตของทั้งสองนั้น—พระรามและพระลักษมณ์—ผู้เป็นเหตุให้ความวิบัติกลับกลายนี้บังเกิดแก่เรา

सकामाwith her desire fulfilled (desirous)
सकामा:
Karta-anvaya (कर्ता-विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (उपसर्गवत्/प्रातिपदिक) + काम (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा; विशेषण
भगिनीsister
भगिनी:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootभगिनी (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा
मेmy
मे:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, एकवचन, षष्ठी (Genitive)
अस्तुlet (her) be
अस्तु:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Root√अस् (धातु)
Formलोट् (Imperative/benedictive sense), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
पीत्वाhaving drunk
पीत्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Root√पा (धातु)
Formक्त्वा-प्रत्यय (absolutive/gerund), अव्ययभाव (indeclinable)
तुindeed/but
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
रुधिरम्blood
रुधिरम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootरुधिर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, एकवचन, द्वितीया
तयोःof those two
तयोः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formसर्वनाम, द्विवचन, षष्ठी (Genitive)
यत्-निमित्तःfor whose cause
यत्-निमित्तः:
Hetu (हेतु)
TypeAdjective
Rootयत् (सर्वनाम-प्रातिपदिक) + निमित्त (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा; सम्बन्धसूचक-विशेषण
तुindeed
तु:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootतु (अव्यय)
Formअव्यय; निपात
रामस्यof Rama
रामस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootराम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, षष्ठी
लक्ष्मणस्यof Lakshmana
लक्ष्मणस्य:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootलक्ष्मण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, षष्ठी
विपर्ययःmisfortune/adversity
विपर्ययः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविपर्यय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, एकवचन, प्रथमा

Let my sister be satisfied by drinking the blood of both Rama and Lakshmana on whose account this adversity has come.

K
Khara
Ś
Śūrpaṇakhā (implied as 'my sister')
R
Rāma
L
Lakṣmaṇa

FAQs

Dharma rejects revenge and bloodlust; seeking to “satisfy” desire through violence shows how kama (desire) becomes adharma.

Khara frames the coming attack as vengeance meant to gratify his sister after her humiliation.

Compassion and restraint are the implied virtues; Khara exhibits their opposites—cruelty and vindictiveness.