Previous Verse
Next Verse

Shloka 38

हेमन्तवर्णनम् तथा भरतधर्मनिष्ठा-चिन्तनम्

Winter Description and Reflection on Bharata’s Devotion

निश्चिताऽपि हि मे बुद्धिर्वनवासे दृढव्रता।भरतस्नेहसन्तप्ता बालिशीक्रियते पुनः।।।।

niścitā ’pi hi me buddhir vanavāse dṛḍhavratā | bharatasnehasantaptā bāliśīkriyate punaḥ ||

แม้ปณิธานของข้าจะมั่นคง และพรตแห่งการพำนักในป่าจะแน่วแน่ แต่ความรักต่อพระภรตะที่ร้อนรุ่มอยู่ภายใน ก็ทำให้จิตของข้าหวั่นไหวอีกครั้ง ราวกับเด็กน้อย

संस्मरामिI remember
संस्मरामि:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम् + स्मृ (धातु)
Formलट्-लकार, उत्तमपुरुष (1st person), एकवचन; परस्मैपद
अस्यof him, his
अस्य:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootइदम् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन; सर्वनाम
वाक्यानिwords
वाक्यानि:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootवाक्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन
प्रियाणिdear
प्रियाणि:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootप्रिय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; वाक्यानि-विशेषण
मधुराणिsweet
मधुराणि:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमधुर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; वाक्यानि-विशेषण
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
हृद्यानिheart-pleasing
हृद्यानि:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहृद्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; वाक्यानि-विशेषण
अमृत-कल्पानिambrosia-like
अमृत-कल्पानि:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootअमृत (प्रातिपदिक) + कल्प (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (अमृतवत् कल्पानि)
मनः-प्रह्लादनानिmind-delighting
मनः-प्रह्लादनानि:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमनस् (प्रातिपदिक) + प्रह्लादन (प्रातिपदिक; प्र+ह्लाद्)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, बहुवचन; समासः—तत्पुरुषः (मनसः प्रह्लादनानि)
and
:
Samuccaya (समुच्चय)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक

Even though I have made up my mind to dwell in the forest and keep my vow, my love for Bharata makes me waver like a child (Rama does not want Bharata to suffer on hisaccount).

R
Rāma
B
Bharata

FAQs

Dharma is vow-steadfastness tempered by compassion: Rāma remains committed to his promise, yet he acknowledges the moral pull of empathy for Bharata’s suffering.

After stopping criticism of Kaikeyī, Rāma admits that concern for Bharata emotionally shakes his otherwise firm resolve to complete the forest exile.

Rāma’s truthful self-awareness and compassionate responsibility—he does not hide inner conflict, but integrates it within steadfast adherence to dharma.