Previous Verse
Next Verse

Shloka 183

Slaying of Andhaka; Hymn to the Sun; Glory of Brahmins; Gayatri Nyasa and Pranayama

ओंभूः ओंभुवः ओंस्वः ओंमहः ओंजनः ओंतपः ओंसत्यम् । ओंतत्सवितुर्वरेण्यं भर्गो देवस्य धीमहि धियो यो नः प्रचोदयात् । ओंआपो ज्योती रसोमृतं ब्रह्म भूर्भुवःस्वरोम् । इति सव्याहृति सप्रणवां द्वादश ओंकारां संध्याकाले कुंभकेन वारत्रयं जप्त्वा । सूर्योपस्थाने सावित्रीं चतुर्विंशत्यक्षरां जप्त्वा । महाविद्याधिको भवति ब्रह्मत्वं लभते

oṃbhūḥ oṃbhuvaḥ oṃsvaḥ oṃmahaḥ oṃjanaḥ oṃtapaḥ oṃsatyam | oṃtatsaviturvareṇyaṃ bhargo devasya dhīmahi dhiyo yo naḥ pracodayāt | oṃāpo jyotī rasomṛtaṃ brahma bhūrbhuvaḥsvarom | iti savyāhṛti sapraṇavāṃ dvādaśa oṃkārāṃ saṃdhyākāle kuṃbhakena vāratrayaṃ japtvā | sūryopasthāne sāvitrīṃ caturviṃśatyakṣarāṃ japtvā | mahāvidyādhiko bhavati brahmatvaṃ labhate

“โอม: ภูห์ ภุวะห์ สวะห์; โอม: มะหะห์ ชะนะห์ ตะปะห์ สัตยัม. โอม: ตัต สวิตุร วเรณยัม ภัรโค เทวัสยะ ธีมะหิ ธิโย โย นะห์ ประโจทะยาต. โอม: อาโป โชตี ระโส’มฤตัม พรหม ภูรภุวะห์สวะโรม.” ดังนี้ ในยามสนธยาให้สวดวียาหฤติพร้อมปรณวะเป็น “โอม” รวมเป็นสิบสองโอมการ สามครั้งโดยกลั้นลมหายใจ (กุมภกะ); แล้วในการบูชาพระสุริยะให้สวดสาวิตรี ๒๔ พยางค์ ผู้ปฏิบัติย่อมมีสิทธิ์ในมหาวิทยา และบรรลุภาวะพรหมัน (รู้แจ้งพรหมัน)

ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्; मन्त्राङ्ग
भूःbhūḥ
भूः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभूः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
भुवःbhuvaḥ
भुवः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभुवः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
स्वःsvaḥ
स्वः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootस्वः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
महःmahaḥ
महः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootमहः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (व्याहृतिः), प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
जनःjanaḥ
जनः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootजनः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (व्याहृतिः), प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
तपःtapaḥ
तपः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootतपः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (व्याहृतिः), प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
सत्यम्truth (satyam)
सत्यम्:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootसत्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; मन्त्रपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
तत्that
तत्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; ‘सवितुः’ इत्यस्य विशेषणम्
सवितुःof Savitṛ
सवितुः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootसवितृ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
वरेण्यम्excellent
वरेण्यम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootवरेण्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; विशेषणम्
भर्गःradiance
भर्गः:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootभर्ग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
देवस्यof the god
देवस्य:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootदेव (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, एकवचन
धीमहिwe meditate
धीमहि:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√धा (धातु)
Formलट् (Present), उत्तम-पुरुष, बहुवचन; आत्मनेपद; छन्दसि
धियःthoughts
धियः:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootधि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन
यःwho
यः:
कर्ता (Subject/कर्ता)
TypeNoun
Rootयद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नःour
नः:
सम्बन्ध (Genitive relation)
TypeNoun
Rootअस्मद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formषष्ठी, बहुवचन
प्रचोदयात्may inspire
प्रचोदयात्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootप्र√चुद् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
ओंOṃ
ओं:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
आपःwaters
आपः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootअप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, बहुवचन (नित्यबहुवचन)
ज्योतीlight(s)
ज्योती:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootज्योतिस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, द्विवचन (पाठरूपम्)
रसःessence
रसः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootरस (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
अमृतम्nectar
अमृतम्:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootअमृत (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ब्रह्मBrahman
ब्रह्म:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootब्रह्मन् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भूःbhūḥ
भूः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभूः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
भुवःbhuvaḥ
भुवः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootभुवः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
स्वःsvaḥ
स्वः:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeNoun
Rootस्वः (व्याहृति-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
ओम्Oṃ
ओम्:
सम्बोधन/मन्त्रपद (Mantric element)
TypeIndeclinable
Rootओम् (अव्यय/प्रणव)
Formप्रणव-रूपम्
इतिthus
इति:
वाक्यसमाप्ति/उद्धरणचिह्न (Quotative)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणचिह्न
सव्याहृतिम्together with the vyāhṛtis
सव्याहृतिम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस + व्याहृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—सव्याहृति = व्याहृतिसहित (with vyāhṛtis)
सप्रणवाम्with the praṇava (Oṃ)
सप्रणवाम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootस + प्रणव (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—सप्रणवा = प्रणवसहित (with Oṃ)
द्वादशtwelve
द्वादश:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootद्वादश (संख्या-प्रातिपदिक)
Formसंख्यावाचक; अव्ययवत्/विशेषणम्; ‘ओंकाराम्’ इत्यस्य विशेषणम्
ओंकाराम्the Oṃ-syllables (oṃkāras)
ओंकाराम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootओंकार (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘ओंकारा’ (twelve Oṃ-syllables)
संध्याकालेat twilight time
संध्याकाले:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंध्याकाल (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः—संध्या + काल (षष्ठी-तत्पुरुष)
कुंभकेनby breath-retention (kumbhaka)
कुंभकेन:
करण (Instrument/करण)
TypeNoun
Rootकुंभक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया, एकवचन
वारत्रयम्three times
वारत्रयम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootवार + त्रय (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—वाराणां त्रयम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
जप्त्वाhaving recited
जप्त्वा:
पूर्वकालक्रिया (Gerundial)
TypeVerb
Root√जप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive) ‘having recited’
सूर्योपस्थानेat the sun-worship/attendance
सूर्योपस्थाने:
अधिकरण (Locative/अधिकरण)
TypeNoun
Rootसूर्य + उपस्थान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी, एकवचन; समासः—सूर्यस्य उपस्थानम् (षष्ठी-तत्पुरुष)
सावित्रीम्the Sāvitrī (Gāyatrī mantra)
सावित्रीम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootसावित्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
चतुर्विंशत्यक्षराम्having twenty-four syllables
चतुर्विंशत्यक्षराम्:
विशेषण (Qualifier)
TypeAdjective
Rootचतुर्विंशति + अक्षर (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; समासः—चतुर्विंशत्यः अक्षराणि यस्याः सा (बहुव्रीह्यर्थेण विशेषणम्)
जप्त्वाhaving recited
जप्त्वा:
पूर्वकालक्रिया (Gerundial)
TypeVerb
Root√जप् (धातु)
Formक्त्वान्त (absolutive)
महाविद्याधिकःsuperior in the great knowledge
महाविद्याधिकः:
कर्तृविशेषण (Subject-qualifier)
TypeAdjective
Rootमहाविद्या + अधिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; समासः—महाविद्यायाः अधिकः (षष्ठी-तत्पुरुष)
भवतिbecomes
भवति:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√भू (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; परस्मैपद
ब्रह्मत्वम्Brahmanhood/state of Brahman
ब्रह्मत्वम्:
कर्म (Object/कर्म)
TypeNoun
Rootब्रह्मत्व (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन
लभतेattains
लभते:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Root√लभ् (धातु)
Formलट् (Present), प्रथम-पुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

Not explicitly stated in the provided excerpt (contextual narrator/instructor voice within Sṛṣṭikhaṇḍa).

Concept: Reciting the twelvefold praṇava-linked vyāhṛti formula thrice with kumbhaka, then the 24-syllable Sāvitrī at Sun-worship, grants eligibility for Great Knowledge and realization of Brahmanhood.

Application: If full kumbhaka practice is unsuitable, adopt the principle: short, consistent japa at dawn/dusk with gentle breath awareness and ethical living; let ‘mahāvidyā’ mean clarity, humility, and steadiness rather than display.

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

Type: celestial_realm

Visual Art Cues: {"scene_description":"A grand twilight tableau: the sky is split between last gold and rising indigo as the sādhaka stands in arghya posture, then sits for kumbhaka, surrounded by a ring of twelve luminous ‘Oṃ’ syllables like a mantra-mandala. Above the horizon, Savitṛ appears as a radiant solar deity, and the Sāvitrī mantra flows as a stream of light into the practitioner’s crown, suggesting the dawning of mahāvidyā and brahma-lābha.","primary_figures":["sādhaka","Savitṛ/Sūrya (deity form)","personified mantra-glyphs (twelve Oṃ)"],"setting":"Open sky at sandhyā with a simple altar, arghya vessel, and a subtle cosmic diagram overlay (lokas/vyāhṛtis) in the background.","lighting_mood":"divine radiance","color_palette":["solar gold","deep indigo","vermillion","white fire","turquoise"],"tanjore_prompt":"Tanjore painting style: majestic sandhyā worship with Sūrya as a crowned deity in a gold leaf halo, seated on a lotus chariot motif; below, the sādhaka in arghya posture transitions to seated kumbhaka; twelve ‘Oṃ’ glyphs form a radiant mandala around him, each embossed in gold leaf; rich reds and greens, gem-studded ornaments on Sūrya, ornate arch and lotus borders, conch-chakra motifs subtly indicating Vaiṣṇava culmination.","pahari_prompt":"Pahari miniature style: expansive twilight sky with delicate gradient; Sūrya rendered as a refined luminous figure above the horizon; the sādhaka small but centered, with a subtle ring of pale-gold ‘Oṃ’ syllables; cool mountain-like blues and violets, fine brushwork, lyrical clouds, minimal but elegant ritual vessels.","kerala_mural_prompt":"Kerala mural style: bold outlined Sūrya with stylized eyes and elaborate crown, surrounded by a circular aura; the sādhaka below with a patterned mandala of twelve ‘Oṃ’ emblems; strong red-yellow-green palette with deep blue background, temple-wall texture, lotus and creeper borders, rhythmic symmetry.","pichwai_prompt":"Pichwai cloth painting style: sandhyā mandala composition with a central sādhaka and a circular wreath of twelve ‘Oṃ’ motifs like floral medallions; above, a stylized sun-disc with Savitṛ’s presence suggested through iconographic rays; deep blue ground, gold highlights, lotus fields at the bottom, peacocks and cows at margins, intricate floral borders, subtle Vaishnava symbols woven into the pattern."}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"dramatic","suggested_raga":"Bhairavi","pace":"slow-meditative","voice_tone":"authoritative","sound_elements":["conch shell","temple bells","steady tanpura drone","measured breath","wind at dusk"]}

Sandhi Resolution Notes: ओंभूः/ओंभुवः/ओंस्वः/ओंमहः/ओंजनः/ओंतपः/ओंसत्यम् = ओम् + (व्याहृति/पदम्); ओंतत्सवितुर्वरेण्यम् = ओम् + तत् + सवितुः + वरेण्यम्; भूर्भुवःस्वरोम् = भूः + भुवः + स्वः + ओम्; चतुर्विंशत्यक्षराम् = चतुर्विंशति + अक्षराम् (यण्/सन्धि); महाविद्याधिको = महाविद्या + अधिकः (ओ-रूपेण)

S
Savitṛ (Sun deity)
B
Brahman
S
Sāvitrī (Gāyatrī mantra)

FAQs

It teaches a Sandhyā (twilight) discipline: reciting the vyāhṛtis with Om (a twelvefold Om-formula) three times with breath-retention (kumbhaka), and then reciting the 24-syllable Sāvitrī (Gāyatrī) during Sun-worship.

It refers to Om prefixed to a sequence of sacred utterances: the vyāhṛtis (bhūḥ, bhuvaḥ, svaḥ, plus mahaḥ, janaḥ, tapaḥ, satyam) together with the Gāyatrī and concluding sacred formula—counted as a twelvefold Om-recitation in this passage.

It states that the practitioner becomes qualified for the “Great Knowledge” (mahāvidyā) and attains brahmatva—Brahmanhood, i.e., realization/union with Brahman in a soteriological sense.