Shloka 29

सा शुद्धिः श्रद्धया प्राश्य बिन्दुं पञ्चनदांभसाम् । भवेदथ ह्रदस्नानाद्राजसूयाश्वमेधयोः ॥ २९ ॥

sā śuddhiḥ śraddhayā prāśya binduṃ pañcanadāṃbhasām | bhavedatha hradasnānādrājasūyāśvamedhayoḥ || 29 ||

ความบริสุทธิ์นั้นย่อมได้ด้วยการจิบน้ำปัญจนทาแม้เพียงหยดเดียวด้วยศรัทธา; และเมื่ออาบในสระศักดิ์สิทธิ์ ย่อมได้ผลแห่งราชสูยะและอัศวเมธยัญ

साthat
सा:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
शुद्धिःpurification
शुद्धिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootशुद्धि (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
श्रद्धयाwith faith
श्रद्धया:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootश्रद्धा (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (Instrumental), एकवचन
प्राश्यhaving partaken (drunk)
प्राश्य:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeVerb
Rootप्र + अश् (धातु)
Formक्त्वान्त-लोपयुक्त (absolutive/gerund) रूप; धातु: अश् ‘भक्षणे’, उपसर्ग: प्र; अर्थ: ‘प्राश्य’ = having eaten/drunk
बिन्दुम्a drop
बिन्दुम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootबिन्दु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (Accusative), एकवचन
पञ्चनदाम्भसाम्of the waters of Pañcanada
पञ्चनदाम्भसाम्:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootपञ्चनद + अम्भस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), बहुवचन; समास: तत्पुरुष (पञ्चनद- अम्भस् = ‘पञ्चनदानां जलानि’)
भवेत्would be / becomes
भवेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootभू (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअव्यय; अनुक्रम/समुच्चयार्थक निपात
ह्रदस्नानात्from bathing in a lake
ह्रदस्नानात्:
Apadana (अपादान)
TypeNoun
Rootह्रद + स्नान (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, पञ्चमी-विभक्ति (Ablative), एकवचन; समास: तत्पुरुष (ह्रदे स्नानम्)
राजसूयाश्वमेधयोःof the Rājasūya and Aśvamedha (sacrifices)
राजसूयाश्वमेधयोः:
Sambandha (सम्बन्ध/षष्ठी)
TypeNoun
Rootराजसूय + अश्वमेध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी-विभक्ति (Genitive), द्विवचन; समास: द्वन्द्व (राजसूयश्च अश्वमेधश्च)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: bhakti

N
Narada
P
Pañcanadā
R
Rājasūya
A
Aśvamedha

FAQs

It teaches that tirtha-water received with śraddhā (faith) can confer profound purification, even comparable to the merit of major Vedic royal sacrifices.

By emphasizing śraddhā as the decisive factor, it aligns ritual acts (ācāmana and snāna) with inner devotional disposition—purification comes through reverent, God-centered intent.

Ritual practice (Kalpa): it highlights ācāmana (sipping sanctified water) and snāna (sacred bathing) as purificatory rites, and frames their results using yajña-phala terminology (Rājasūya/Aśvamedha).