Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 53

Mantra-Māhātmya and Sādhana of Kārtavīryārjuna

Nyāsa, Yantra, Homa, and Dīpa-Vrata

माहिष्मतीपतिः पश्चाञ्चतुर्थः समुदीरितः । रेवांबुपरितृप्तश्च काणो हस्तप्रबाधितः ॥ ५३ ॥

māhiṣmatīpatiḥ paścāñcaturthaḥ samudīritaḥ | revāṃbuparitṛptaśca kāṇo hastaprabādhitaḥ || 53 ||

ต่อจากนั้น เจ้าแห่งมาหิษมตีถูกประกาศว่าเป็นองค์ที่สี่ เขาอิ่มเอมด้วยสายน้ำเรวา (นรมทา) เป็นผู้มีตาข้างเดียว และมือพิการบกพร่อง

माहिष्मतीपतिःthe lord of Māhiṣmatī
माहिष्मतीपतिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमाहिष्मती + पति (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (माहिष्मत्याः पति:)
पश्चात्afterwards
पश्चात्:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootपश्चात् (अव्यय)
Formअव्यय; काल/क्रमवाचक क्रियाविशेषण (adverb of time/sequence)
चतुर्थःthe fourth
चतुर्थः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (1st/Nominative), एकवचन; क्रमवाचक विशेषण (ordinal adjective)
समुदीरितःis declared/uttered
समुदीरितः:
Karta-samānādhikaraṇa (कर्तृसमानााधिकरण)
TypeVerb
Rootसम् + उद् + ईर् (धातु)
Formभूतकर्मणि कृदन्त (past passive participle/क्त), पुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; कर्मणि प्रयोगे ‘उक्तः/प्रोक्तः’
रेवा-अम्बु-परितृप्तःsatiated with the waters of the Revā
रेवा-अम्बु-परितृप्तः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootरेवा + अम्बु + परि + तृप् (धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-कृदन्त ‘परितृप्त’ (satiated) + षष्ठी/सम्बन्ध-तत्पुरुषः (रेवाम्बुना/रेवाम्बु-सम्बन्धेन)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध/connector)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयबोधक (conjunction)
काणःone-eyed
काणः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootकाण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (one-eyed/with defective eye)
हस्त-प्रबाधितःafflicted/obstructed by the hands
हस्त-प्रबाधितः:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootहस्त + प्र + बाध् (धातु)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्त-कृदन्त ‘प्रबाधित’ (afflicted/obstructed) + तृतीया-तत्पुरुषः (हस्तैः प्रबाधितः)

Narada

Vrata: none

Primary Rasa: adbhuta

Secondary Rasa: shanta

M
Māhiṣmatī
R
Revā (Narmadā)

FAQs

It preserves a Purāṇic record: a specific ruler is identified in sequence, and his connection with the Revā (Narmadā) highlights the sanctifying, life-sustaining power attributed to sacred river-waters.

Bhakti is implicit rather than explicit: the verse points to reverence for a sacred tirtha (Revā/Narmadā). In Purāṇic practice, honoring such sacred waters supports devotional disciplines like स्नान (ritual bathing), japa, and worship.

The verse reflects a technical, enumerative Purāṇic style aligned with Vedāṅga-like precision (naming, sequencing, and defining identifiers). It also preserves tirtha-topography by anchoring a figure to Revā (Narmadā) and Māhiṣmatī.