Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 19

Gṛhastha-nitya-karman: Śauca, Sandhyā-vidhi, Pañca-yajña, and Āśrama-krama

प्रागास्य उदगास्यो वाप्याचामेत्प्रयर्तेंद्रियः । त्रिश्चतुर्धा पिबेदापो गंधफेनादिवर्जिताः ॥ १९ ॥

prāgāsya udagāsyo vāpyācāmetprayarteṃdriyaḥ | triścaturdhā pibedāpo gaṃdhaphenādivarjitāḥ || 19 ||

หันหน้าไปทางทิศตะวันออกหรือทิศเหนือ สำรวมอินทรีย์แล้วพึงทำอาจมนะ (ācamana) พึงจิบน้ำสามหรือสี่ครั้ง เป็นน้ำที่ปราศจากกลิ่น ฟอง และมลทินอื่น ๆ ๑๙

प्राक्-आस्यःfacing east
प्राक्-आस्यः:
कर्ता (Karta; implied ‘he’)
TypeAdjective
Rootप्राक् (अव्यय) + आस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभावः (प्राक् + आस्यः = ‘पूर्वाभिमुखः’)
उदक्-आस्यःfacing north
उदक्-आस्यः:
कर्ता (Karta; alternative subject qualifier)
TypeAdjective
Rootउदक्/उदग् (अव्यय) + आस्य (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; अव्ययीभावः (उदक् + आस्यः = ‘उत्तराभिमुखः’)
वाor
वा:
समुच्चय/विकल्प (connector)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formविकल्प-अव्यय (disjunctive particle: or)
अपिalso
अपि:
सम्बन्ध (particle)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसम्भावना/समुच्चय-अव्यय (also/even)
आचामेत्should sip (water)
आचामेत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootचम् (धातु) + आ (उपसर्ग)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
प्रयत-इन्द्रियःwith controlled senses
प्रयत-इन्द्रियः:
कर्ता (Karta; qualifier of the doer)
TypeAdjective
Rootप्रयत (कृदन्त-प्रातिपदिक; यत् धातु + प्र) + इन्द्रिय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; बहुव्रीहिः (‘यस्य इन्द्रियाणि प्रयतानि’)
त्रिःthree times
त्रिः:
क्रियाविशेषण (frequency)
TypeIndeclinable
Rootत्रिः (अव्यय)
Formसंख्या-अव्यय (numeral adverb: thrice)
चतुर्धाin four sips/parts
चतुर्धा:
क्रियाविशेषण (manner)
TypeIndeclinable
Rootचतुर्धा (अव्यय)
Formप्रकार-अव्यय (adverb: in four parts/ways)
पिबेत्should drink
पिबेत्:
क्रिया (Verb)
TypeVerb
Rootपा (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), प्रथम-पुरुष (3rd person), एकवचन; परस्मैपद
आपःwater (waters)
आपः:
कर्म (Object)
TypeNoun
Rootअप्/आप् (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग (बहुवचन-प्रयोग), द्वितीया-विभक्ति (2nd/Accusative), बहुवचन
गन्ध-फेन-आदि-वर्जिताःfree from smell, foam, etc.
गन्ध-फेन-आदि-वर्जिताः:
कर्म-विशेषण (qualifier of ‘आपः’)
TypeAdjective
Rootगन्ध (प्रातिपदिक) + फेन (प्रातिपदिक) + आदि (अव्यय/प्रातिपदिक) + वर्जित (कृदन्त-प्रातिपदिक; वर्ज् धातु, क्त)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; तत्पुरुष-समासः (‘गन्धफेनादिभिः वर्जिताः’)

Sūta (narrating the teaching as transmitted in the Purāṇic dialogue)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta (peace)

Secondary Rasa: none

FAQs

It links inner discipline (sense-restraint) with outer purity (ācamana), teaching that ritual purification is effective when performed with controlled mind and clean water.

By prescribing ācamana before sacred acts, it supports bhakti as a disciplined practice—preparing the devotee’s body and mind for worship and mantra with reverence and purity.

It highlights kalpa/ritual procedure: correct orientation (east/north), number of sips (three or four), and the required purity of water—core details of Vaidika conduct.