Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 21

The Pañcarātra Vow (Haripañcaka Vrata): Observance from Śukla Ekādaśī to Pūrṇimā

पायसं मधुसंमिश्रं घृतयुक्तं फलान्वितम् । सुगन्धजलसंयुक्तं पूर्णकुम्भं सदक्षिणम् ॥ २१ ॥

pāyasaṃ madhusaṃmiśraṃ ghṛtayuktaṃ phalānvitam | sugandhajalasaṃyuktaṃ pūrṇakumbhaṃ sadakṣiṇam || 21 ||

พึงถวายข้าวทิพย์ (ปายสะ) ที่ผสมน้ำผึ้ง ใส่เนยใส พร้อมผลไม้; และหม้อน้ำเต็มที่บรรจุน้ำหอม—พร้อมทั้งทักษิณาตามควร—เป็นเครื่องบูชา।

पायसम्rice-pudding (payasa)
पायसम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपायस (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म/Accusative), एकवचन
मधु-संमिश्रम्mixed with honey
मधु-संमिश्रम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootमधु (प्रातिपदिक) + संमिश्र (प्रातिपदिक/कृदन्त-विशेषण)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषार्थः—‘मधुना संमिश्रम्’ (mixed with honey)
घृत-युक्तम्combined with ghee
घृत-युक्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootघृत (प्रातिपदिक) + युक्त (कृदन्त; √युज् धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषार्थः—‘घृतेन युक्तम्’
फल-अन्वितम्with fruits
फल-अन्वितम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootफल (प्रातिपदिक) + अन्वित (कृदन्त; √इ/अनु+इ धातु-भाव)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; तृतीया-तत्पुरुषार्थः—‘फलैः अन्वितम्’ (accompanied with fruits)
सु-गन्ध-जल-संयुक्तम्joined with fragrant water
सु-गन्ध-जल-संयुक्तम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसु (उपसर्ग/अव्यय) + गन्ध (प्रातिपदिक) + जल (प्रातिपदिक) + संयुक्त (कृदन्त; √युज् धातु)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘सुगन्धजल’ (कर्मधारय-भावः: सुगन्धं जलम्) + ‘संयुक्त’ (तत्पुरुषार्थः—‘जलेन संयुक्तम्’)
पूर्ण-कुम्भम्a full pot
पूर्ण-कुम्भम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootपूर्ण (प्रातिपदिक) + कुम्भ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति (कर्म/Accusative), एकवचन; कर्मधारयः—‘पूर्णः कुम्भः’
स-दक्षिणम्together with a priestly fee (dakshina)
स-दक्षिणम्:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootस (अव्यय/उपसर्गार्थ ‘सहित’) + दक्षिणा (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; अव्ययीभावः—‘दक्षिणया सहितम्’

Sanatkumara (in instruction to Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: bhakti

Secondary Rasa: shanta

N
Narada
S
Sanatkumara

FAQs

It emphasizes that worship and charitable giving should be complete and auspicious—nourishing offerings (pāyasa with honey and ghee), fruits, sanctified fragrant water, and dakṣiṇā—so the rite is performed with fullness (pūrṇatā) and reverence.

Bhakti is expressed here through careful, heartfelt upacāra (services) in worship—offering pure, pleasing, and sattvic items along with dakṣiṇā, reflecting gratitude and surrender rather than mere formality.

It reflects Kalpa (ritual procedure) in practice—selection of proper dravya (materials) like pūrṇa-kumbha, fragrant water, and prescribed naivedya, plus the rule of giving dakṣiṇā to complete the rite.