Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 94

Sṛṣṭi-pralaya-kathana: Mahābhūta-guṇāḥ, Vṛkṣa-indriya-vādaḥ, Prāṇa-vāyu-vyavasthā

उष्णः शीतः सुखं दुःखं स्निग्धो विशद एव च । तथा खरो मृदुः श्लक्ष्णो लवुर्गुरुतरोऽपि च ॥ ९४ ॥

uṣṇaḥ śītaḥ sukhaṃ duḥkhaṃ snigdho viśada eva ca | tathā kharo mṛduḥ ślakṣṇo lavurgurutaro'pi ca || 94 ||

มันเป็นได้ทั้งร้อนและเย็น เป็นได้ทั้งสุขและทุกข์ เป็นได้ทั้งมันลื่นและใสสะอาด อีกทั้งเป็นได้ทั้งหยาบและอ่อนนุ่ม เรียบเนียน เบา และแม้กระทั่งหนัก

उष्णःhot
उष्णः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootउष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण (स्पर्शस्य)
शीतःcold
शीतः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootशीत (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
सुखम्pleasure
सुखम्:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootसुख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया (Nom/Acc), एकवचन; भाववाचक
दुःखम्pain
दुःखम्:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeNoun
Rootदुःख (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, प्रथमा/द्वितीया, एकवचन; भाववाचक
स्निग्धःunctuous/oily
स्निग्धः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootस्निग्ध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
विशदःclear/non-slimy
विशदः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootविशद (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
एवindeed
एव:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारणार्थक निपात (particle: indeed/just)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)
तथाlikewise
तथा:
Sambandha (सम्बन्ध/क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootतथा (अव्यय)
Formअव्यय; प्रकार/अनुक्रमवाचक (thus/also)
खरःrough/harsh
खरः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootखर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
मृदुःsoft
मृदुः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootमृदु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
श्लक्ष्णःsmooth
श्लक्ष्णः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootश्लक्ष्ण (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
लघुःlight
लघुः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootलघु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; विशेषण
गुरुतरःheavier
गुरुतरः:
Samānādhikaraṇa (समानाधिकरण)
TypeAdjective
Rootगुरु (प्रातिपदिक) + तर (तद्धित/प्रत्यय)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; तुलनात्मक (comparative)
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध/निपात)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चय/अपेक्षार्थक निपात (also/even)
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक (and)

Sanatkumara (teaching Narada)

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: none

N
Narada
S
Sanatkumara

FAQs

The verse lists paired opposites (dvandvas) experienced through the body and senses, pointing to their changeable nature so the seeker cultivates detachment and steadiness on the path to moksha.

By recognizing that bodily states swing between opposites (hot/cold, pleasure/pain, light/heavy), a devotee learns not to anchor identity in them and instead keeps the mind fixed on the Lord with equanimity.

No specific Vedanga technique is taught in this verse; it is primarily a moksha-dharma teaching using analytical classification of experiential qualities to support viveka (discrimination) and vairagya (dispassion).