Previous Verse
Next Verse

Narada Purana — Purva Bhaga, Shloka 67

Sṛṣṭi-pralaya-kathana: Mahābhūta-guṇāḥ, Vṛkṣa-indriya-vādaḥ, Prāṇa-vāyu-vyavasthā

भृगुरुवाच । घनानामपि वृक्षणामाकाशोऽस्ति न संशयः । तेषां पुष्पपलव्यक्तिर्नित्यं समुपपद्यते ॥ ६७ ॥

bhṛguruvāca | ghanānāmapi vṛkṣaṇāmākāśo'sti na saṃśayaḥ | teṣāṃ puṣpapalavyaktirnityaṃ samupapadyate || 67 ||

ภฤคุกล่าวว่า: แม้ในต้นไม้ที่หนาแน่นก็มีอากาศ (ช่องว่าง) อยู่แน่นอน; ด้วยเหตุนั้นการปรากฏของดอกและยอดอ่อนจึงเกิดขึ้นได้เนืองนิตย์.

भृगुःBhṛgu
भृगुः:
Karta (कर्ता/वक्ता)
TypeNoun
Rootभृगु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
घनानाम्of the solid/dense (ones)
घनानाम्:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootघन (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
अपिalso/even
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formसमुच्चय/अपवादार्थक-अव्यय (also/even)
वृक्षाणाम्of trees
वृक्षाणाम्:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootवृक्ष (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन
आकाशःether/space
आकाशः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootआकाश (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग (शब्दरूपे प्रायः), प्रथमा, एकवचन
अस्तिexists
अस्ति:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootअस् (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; परस्मैपद
no/not
:
Pratishedha (निषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formनिषेधार्थक-अव्यय
संशयःdoubt
संशयः:
Pratijna/Predicate (विधेय)
TypeNoun
Rootसंशय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
तेषाम्of them
तेषाम्:
Sambandha (षष्ठी-सम्बन्ध)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, षष्ठी, बहुवचन; सर्वनाम
पुष्प-पल-व्यक्तिःmanifestation of flowers and fruits
पुष्प-पल-व्यक्तिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootपुष्प (प्रातिपदिक) + पल (प्रातिपदिक) + व्यक्ति (प्रातिपदिक)
Formद्वन्द्वसमास (पुष्पं च पलम् च); स्त्रीलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन
नित्यम्always/constantly
नित्यम्:
Kala/Prakara (काल/प्रकार)
TypeIndeclinable
Rootनित्य (प्रातिपदिक)
Formक्रियाविशेषणरूपेण नपुंसक-एकवचन (adverbial accusative)
समुपपद्यतेis established/occurs
समुपपद्यते:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootसम्-उप-√पद् (धातु)
Formलट्, प्रथमपुरुष, एकवचन; आत्मनेपद

Bhṛgu

Vrata: none

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: adbhuta

B
Bhṛgu

FAQs

It uses a nature-analogy to show that even where form appears solid and obstructive, inner openness (ākāśa/space) remains, allowing continual manifestation—pointing to subtle reality within gross appearances.

By implying that inner space always exists, it supports bhakti as an ever-available inner turning: even amid worldly density, the heart can open and devotion can continually “sprout” through remembrance and worship.

No specific Vedāṅga (like Vyākaraṇa or Jyotiṣa) is taught directly; the verse primarily employs philosophical reasoning (nyāya-style inference) through a natural example.