Shloka 1

Adhyaya 83Narayani Stuti

इति श्रीमार्कण्डेयमहापुराणे सावर्णिके मन्वन्तरे देवीमाहात्म्ये महिषासुरसैन्यवधो नाम द्व्यशीतितमोऽध्यायः ।

ऋषिरुवाच— निहन्यमानं तत्सैन्यमवलोक्य महासुरः ।

सेनानीश्चिक्षुरः कोपाद्ययौ योद्धुमथाम्बिकाम् ॥

iti śrīmārkaṇḍeyamahāpurāṇe sāvarṇike manvantare devīmāhātmye mahiṣāsurasainyavadho nāma dvyaśītitamo 'dhyāyaḥ | ṛṣiruvāca nihanyamānaṃ tatsainyamavalākya mahāsuraḥ / senānīścikṣuraḥ kopādyayau yoddhumathāmbikām

ดังนี้ ในศรีมารกัณฑेयมหาปุราณะ ในสวรรณ์มนวันตระ ในเทวีมหาตมยะ บทที่เรียกว่า ‘การสังหารกองทัพของมหิษาสุระ’ (บทที่ 82) จึงสิ้นสุดลง. ฤๅษีกล่าวว่า—เมื่อเห็นกองทัพของตนถูกสังหาร อสูรผู้ยิ่งใหญ่คือแม่ทัพจิกษุระ ก็โกรธเกรี้ยวและออกไปทำศึกกับอัมพิกา.

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formउक्त्यर्थक-अव्यय (quotative particle)
श्रीमार्कण्डेयमहापुराणेin the Śrī Mārkaṇḍeya Mahāpurāṇa
श्रीमार्कण्डेयमहापुराणे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री-मर्कण्डेय-महा-पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; बहुपद-तत्पुरुष-समास (title)
सावर्णिकेin the Sāvarṇika (Manvantara)
सावर्णिके:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeAdjective
Rootसावर्णिक (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; ‘मन्वन्तरे’ इत्यस्य विशेषण
मन्वन्तरेin the Manvantara
मन्वन्तरे:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootमन्वन्तर (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन
देवीमाहात्म्येin the Devī Māhātmya
देवीमाहात्म्ये:
Adhikaraṇa (अधिकरण)
TypeNoun
Rootदेवी-माहात्म्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी (अधिकरण), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘देव्याः माहात्म्यम्’)
महिषासुरसैन्यवधःthe slaying of the army of Mahiṣāsura
महिषासुरसैन्यवधः:
Sambandha (सम्बन्ध/heading)
TypeNoun
Rootमहिषासुर-सैन्य-वध (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (सम्ज्ञा/heading), एकवचन; षष्ठी-तत्पुरुषः (‘महिषासुरस्य सैन्यस्य वधः’)
नामnamed
नाम:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootनाम (अव्यय)
Formसम्ज्ञावाचक-अव्यय (particle: ‘named/called’)
द्व्यशीतितमःeighty-second
द्व्यशीतितमः:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeAdjective
Rootद्वि-अशीतितम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा, एकवचन; क्रमवाचक (ordinal) ‘अध्यायः’ इत्यस्य विशेषण
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता/विषय), एकवचन
ऋषिःthe sage
ऋषिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootऋषि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
निहन्यमानम्being slain
निहन्यमानम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootनि-हन् (धातु) + यमान (कृदन्त)
Formवर्तमानकाले कर्मणि कृदन्त (present passive participle); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘सैन्यम्’ इत्यस्य विशेषण
तत्that
तत्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया, एकवचन; ‘सैन्यम्’ इत्यस्य विशेषण
सैन्यम्army
सैन्यम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootसैन्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
अवलोक्यhaving seen
अवलोक्य:
Hetu (हेतु/पूर्वक्रिया)
TypeVerb
Rootअव-लोक् (धातु) + ल्यप् (कृदन्त)
Formक्त्वान्त/ल्यबन्त अव्ययकृदन्त (gerund, absolutive)
महासुरःthe great Asura
महासुरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootमहा-असुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन; कर्मधारयः (‘महान् असुरः’)
सेनानीःthe commander
सेनानीः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootसेनानी (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन
चिक्षुरःCikṣura
चिक्षुरः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootचिक्षुर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा (कर्ता), एकवचन; नाम (proper name)
कोपात्from anger
कोपात्:
Hetu (हेतु/कारण)
TypeNoun
Rootकोप (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, पञ्चमी (अपादान/Ablative), एकवचन; कारणार्थे (from/through anger)
ययौwent
ययौ:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootया (धातु)
Formलिट् (परोक्षभूत/Perfect), प्रथमपुरुष, एकवचन, परस्मैपद
योद्धुम्to fight
योद्धुम्:
Prayojana (प्रयोजन)
TypeVerb
Rootयुध् (धातु) + तुमुन् (कृदन्त)
Formतुमुनन्त (infinitive)
अथthen
अथ:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथ (अव्यय)
Formअनन्तर/आरम्भवाचक-अव्यय (then/now)
अम्बिकाम्Ambikā (the Goddess)
अम्बिकाम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootअम्बिका (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, द्वितीया (कर्म), एकवचन
Ṛṣi (narrator) speaking to the listener within the Devī Māhātmyam frame
Devī (Ambikā/Caṇḍikā)
Ambikā (battle-form)
Narrative colophonEscalation of conflictAsura leadership (senānī) confronts Devī

FAQs

When collective wrongdoing collapses, its leadership often responds with anger rather than reflection; the verse sets up the moral pattern of adharma doubling down and meeting decisive defeat.

Manvantara (explicitly named) with Anucarita (episode narrative). The colophon anchors the story within purāṇic time-structuring.

The ‘general’ represents the organizing intellect of ego (ahaṃkāra’s strategy); once the mass of tendencies is cut down, the controlling node confronts Śakti directly—and is undone.