धनंजय-दुर्योधन-संग्रामः
Arjuna–Duryodhana Engagement and Admonition
ततः पार्थो महाबाहु: कर्णस्य धनुरच्छिनत् । स शक्ति प्राहिणोत् तस्मै तां पार्थो व्यधमच्छरै:,तब महाबाहु पार्थने कर्णका धनुष काट दिया। यह देख कर्णने अर्जुनपर शक्ति चलायी; किंतु पार्थने उसे बाणोंसे नष्ट कर दिया
tataḥ pārtho mahābāhuḥ karṇasya dhanur acchinat | sa śaktiṃ prāhiṇot tasmai tāṃ pārtho vyadhamac charaiḥ ||
แล้วพารถผู้มีแขนกำยำก็ตัดคันศรของกรรณะเสีย ครั้นเห็นดังนั้น กรรณะจึงขว้างอาวุธศักติใส่อรชุน; แต่อรชุนกลับยิงศรเป็นชุดทำลายมันลง
वैशम्पायन उवाच
Even in violent conflict, the ideal warrior acts with restraint and precision: superior training and steadiness can neutralize dangerous force without panic or excess.
Arjuna severs Karṇa’s bow; Karṇa retaliates by hurling a śakti-weapon, but Arjuna counters by breaking it apart with arrows.