सगरोपाख्यानम् — कपिलकोपः, अंशुमतः विनयः, तथा भगीरथपरम्परा
Sagara Upākhyāna: Kapila’s Wrath, Aṃśumān’s Reverence, and the Bhāgīratha Line
राजेन्द्र! राजा सगर अपनी दोनों पत्नियोंके साथ कैलास पर्वतपर जाकर पुत्रकी इच्छासे बड़ी भारी तपस्या करने लगे। योगयुक्त होकर महान् तपमें लगे हुए महाराज सगरको त्रिपुरनाशक, त्रिनेत्रधारी, शंकर, भव, ईशान, शूलपाणि, पिनाकी, >यम्बक, उग्रेश, बहुरूप और उमापति आदि नामोंसे प्रसिद्ध महात्मा भगवान् शिवका दर्शन हुआ ।। १०-- १२ || सतं दृष्टवैव वरदं पत्नीभ्यां सहितो नृप: । प्रणिपत्य महाबाहु: पुत्रार्थे समयाचत,वरदायक भगवान् शिवको देखते ही महाबाहु राजा सगरने दोनों पत्नियोंसहित प्रणाम किया और पुत्रके लिये याचना की। तब भगवान् शिवने प्रसन्न होकर पत्नीसहित नृपश्रेष्ठ सगरसे कहा--'राजन्! तुमने यहाँ जिस मुहूर्तमें वर माँगा है, उसका परिणाम यह होगा
rājendra! rājā sagaraḥ svābhyāṃ patnībhyāṃ saha kailāsaparvate putrārthī mahātapas tapitum ārabdhavān. yogayuktaḥ sa mahātapasi vartamānaḥ sagaro mahārājaḥ tripuranāśakaṃ trinetradhāriṇaṃ śaṅkaraṃ bhavaṃ īśānaṃ śūlapāṇiṃ pinākinaṃ tryambakaṃ ugraṃ bahurūpaṃ umāpatiṃ ca mahātmānaṃ bhagavantaṃ śivaṃ dadarśa. taṃ dṛṣṭvaiva varadaṃ patnībhyāṃ sahito nṛpaḥ, praṇipatya mahābāhuḥ putrārthe samayācata. tataḥ prasanno bhagavān śivaḥ patnīsahitaṃ nṛpaśreṣṭhaṃ sagaram uvāca—rājan! yasmin muhūrte tvayā varaḥ prārthitaḥ, tasya phalam idaṃ bhaviṣyati.
ข้าแต่พระราชาผู้ประเสริฐ พระเจ้าสครเสด็จพร้อมมเหสีทั้งสองไปยังเขาไกรลาส และทรงบำเพ็ญตบะอันเข้มงวดด้วยความปรารถนาจะได้โอรส ครั้นทรงตั้งมั่นในโยคะและตบะอันยิ่งใหญ่ ก็ได้เฝ้าพระศิวะผู้เป็นมหาตมัน ผู้ปราบตรีปุระ ผู้มีสามเนตร ผู้เป็นศังกร ภวะ อีศาน ผู้ถือศูล ผู้ทรงคันธนูปินากะ ผู้เป็นตรียัมพกะ อุคเรศ ผู้มีรูปนานา และเป็นอุมาปติ เมื่อทอดพระเนตรเห็นเทพผู้ประทานพรแล้ว กษัตริย์ผู้มีพระกรอันทรงพลังทรงหมอบกราบพร้อมมเหสีทั้งสอง และทูลขอพรเพื่อโอรส พระศิวะทรงพอพระทัย จึงตรัสแก่สครผู้เป็นยอดแห่งกษัตริย์พร้อมมเหสีว่า “ดูก่อนราชัน พรที่เจ้าทูลขอในยามมงคลนี้จักมีผลอันแน่นอน”
लोगश उवाच
Focused austerity and reverent approach to the divine can yield boons, yet every boon unfolds with a specific consequence (phala). The passage highlights disciplined devotion (tapas with yoga) and the ethical idea that desires—even legitimate ones like progeny—carry results shaped by time, circumstance, and divine order.
King Sagara, seeking a son, performs severe penance on Mount Kailāsa with his two queens. Lord Śiva appears, identified through a litany of epithets. Sagara bows and requests offspring, and Śiva—pleased—begins to declare the outcome of the boon sought at that particular auspicious moment.