गालवेन उशीनरराजसमागमः
Gālava’s Audience with King Uśīnara
तदनन्तर समय आनेपर भगवान् गालव मुनि पुनः दिवोदासके पास आये और उनसे इस प्रकार बोले-- ।। निर्यातयतु मे कन्यां भवांस्तिष्ठन्तु वाजिन: । यावदन्यत्र गच्छामि शुल्कार्थ पृथिवीपते,'पृथ्वीनाथ! अब आप मुझे राजकन्याको लौटा दें। आपके दिये हुए घोड़े अभी आपके ही पास रहें। मैं इस समय शुल्क प्राप्त करनेके लिये अन्यत्र जा रहा हूँ”
tadanantaraṃ samaya ānepare bhagavān gālava muni punaḥ divodāsasya pāśam āyau ca tam evaṃ uvāca— nirjātayatu me kanyāṃ bhavāṃs tiṣṭhantu vājinaḥ | yāvad anyatra gacchāmi śulkārthaṃ pṛthivīpate || pṛthvīnātha! adhunā tvaṃ me rājakaṇyāṃ punar dadāhi | tvayā dattā aśvāḥ adhunāpi tavaiva sannidhau tiṣṭhantu | aham idānīṃ śulka-prāpty-arthaṃ anyatra gacchāmi ||
ครั้นกาลที่ตกลงกันล่วงเลยไปแล้ว ฤๅษีกาลวผู้ทรงเดชได้กลับมาหาพระราชาทิวโททาสอีกครั้ง แล้วกล่าวดังนี้ว่า— “ข้าแต่พระเจ้าแผ่นดิน บัดนี้ขอพระองค์โปรดส่งคืนพระราชกุมารีแก่ข้าพเจ้าเถิด ส่วนม้าที่พระองค์ประทานนั้น ขอให้คงอยู่กับพระองค์ไปก่อน ข้าพเจ้าจะไปยังที่อื่นเพื่อแสวงหา ‘ศุลกะ’ (ค่าสินสอด) ให้ได้มา”
दिवोदास उवाच
The verse highlights dharma as fidelity to agreements and ethical custody: one should not retain a person or benefit without fulfilling the stipulated obligation, and one should avoid imposing unnecessary burdens on others while pursuing one’s own duty.
After the agreed period ends, Galava returns to Divodasa and requests that the princess be handed back to him. He tells the king to keep the horses for now, while Galava goes elsewhere to secure the required śulka (bride-price/fee).