धर्मस्य बहुद्वारत्वम् — Nārada’s Audience with Indra (Śānti-parva 340)
नावासुदेवभक्ताय त्वया देयं कथंचन । नरेश्वर! इस प्रकार यह ऋषिसम्बन्धी आख्यान परम्परासे प्राप्त हुआ है। जो भगवान् वासुदेवका भक्त न हो, उसे किसी तरह भी इसका उपदेश तुम्हें नहीं देना चाहिये || १२५३ || (आख्यानमुतन्तमं चेदं श्रावयेद् यः सदा नृप । तदैव मनुजो भक्त: शुचिर्भूत्वा समाहित: ।। प्राप्रुयादचिराद् राजन् विप्णुलोक॑ सनातनम् ।) नरेश्वर! जो मनुष्य सदा इस उत्तम उपाख्यानको सुनायेगा, वह भक्त मनुष्य पवित्र एवं एकाग्रचित्त होकर शीघ्र ही भगवान् विष्णुके सनातनलोकको प्राप्त होगा ।। मत्तोडन्यानि च ते राजन्नुपाख्यानशतानि वै
nā vāsudeva-bhaktāya tvayā deyaṃ kathaṃcana | nareśvara! evaṃ ṛṣi-sambandhī ākhyāna-paramparayā prāptaṃ | yo bhagavān vāsudevasya bhakto na bhavati, tasmai kathaṃcid api asyopadeśas tvayā na dātavyaḥ || (ākhyānam uttamaṃ cedam śrāvayed yaḥ sadā nṛpa | tadaiva manujo bhaktaḥ śucir bhūtvā samāhitaḥ || prāpnuyād acirād rājan viṣṇulokaṃ sanātanam |) matto 'nyāni ca te rājann upākhyāna-śatāni vai
ข้าแต่นเรศวร ผู้ใดมิได้เป็นภักตะแห่งวาสุเทวะ ท่านอย่าได้มอบคำสอนนี้แก่เขาไม่ว่ากรณีใด ๆ เรื่องเล่านี้อันเกี่ยวเนื่องกับเหล่าฤๅษีได้สืบทอดมาโดยสายประเพณีไม่ขาดสาย และข้าแต่พระราชา ผู้ใดสม่ำเสมอในการสาธยายหรือให้ผู้อื่นได้สดับอุปาขยานอันประเสริฐนี้ ผู้นั้นย่อมเป็นภักตะ—บริสุทธิ์และตั้งจิตมั่น—และไม่นานก็จะบรรลุถึงโลกนิรันดร์ของพระวิษณุ อีกทั้ง ข้าแต่พระราชา ข้ายังมีอุปาขยานอื่น ๆ อีกนับร้อยที่จะเล่าแก่ท่าน
भीष्म उवाच
Sacred instruction is to be entrusted only to those who have devotion to Vāsudeva; faithful hearing/recitation of such a narrative purifies the mind and leads to the eternal realm of Vishnu.
Bhishma, addressing the king, concludes an inherited rishi-tradition account by warning against teaching it to non-devotees, praises the spiritual fruit of regularly reciting it, and then signals that he has many more instructive tales to relate.