Previous Verse
Next Verse

Shloka 88

Varuṇābhiṣeka–Agni-anveṣaṇa–Kaubera-tīrtha

Varuṇa’s Consecration; Search for Agni; Kaubera Sacred Site

क्रौंच पर्वत शालवृक्षके तनोंसे भरा हुआ था। वहाँके वानर और हाथी संत्रस्त हो उठे थे, पक्षी भयसे व्याकुल होकर उड़ चले थे, सर्प धराशायी हो गये थे, गोलांगूल जातिके वानरों और रीछोंके समुदाय भाग रहे थे तथा उनके चीत्कारसे वह पर्वत गूँज उठा था, हरिणोंके आर्तनादसे उस पर्वतका वनप्रान्त प्रतिध्वनित हो रहा था, गुफासे निकलकर सहसा भागनेवाले सिंहों और शरभोंके कारण वह पर्वत बड़ी शोचनीय दशामें पड़ गया था तो भी वह सुशोभित-सा ही हो रहा था ।। विद्याधरा: समुत्पेतुस्तस्य शुड्शनिवासिन: । किन्नराश्न समुद्विग्ना: शक्तिपातरवोद्धता:,उस पर्वतके शिखरपर निवास करनेवाले विद्याधर और किन्नर शक्तिके आघातजनित शब्दसे उद्विग्न होकर आकाशमें उड़ गये

vaiśampāyana uvāca | krauñca-parvataḥ śāla-vṛkṣakaiḥ tanūbhiḥ paripūrṇa iva babhūva | tatra vānara-hastinaḥ saṃtrastā babhūvuḥ, pakṣiṇaḥ bhayākulā utpetuḥ, sarpāś ca dharaṇyāṃ nipetuḥ | golāṅgūla-jātīyā vānara-vṛṣabha-samūhāś ca ṛkṣa-samūhāś ca palāyanta, teṣāṃ cītkāraiḥ sa parvato nināda | hariṇānām ārta-nādaiḥ tasya parvatasya vana-prāntaḥ pratidhvanitaḥ | guhābhyo niṣkramya sahasā palāyamānaiḥ siṃhaiḥ śarabhaś ca sa parvataḥ śocanīyāṃ daśāṃ gataḥ, tathāpi suśobhana iva babhūva || vidyādharāḥ samutpetus tasya śṛṅga-nivāsinaḥ | kinnarāś ca samudvignāḥ śakti-pāta-ravoddhatāḥ ||

ภูเขากรौญจ์ดูแน่นขนัดราวกับทั้งกายอัดแน่นด้วยไม้ศาละ ที่นั่นฝูงวานรและช้างแตกตื่น; นกทั้งหลายสะท้านด้วยความกลัวก็โผขึ้นสู่เวหา; งูทั้งปวงล้มระเนระนาดลงกับพื้นดิน ฝูงวานรหางยาวและหมู่หมีพากันหนีเตลิด เสียงกรีดร้องของพวกมันทำให้ภูเขาก้องกังวาน พงไพรสะท้อนเสียงครวญครางของกวาง สิงห์และศรภะที่พรวดพราดออกจากถ้ำแล้ววิ่งหนีด้วยความตระหนกทำให้ภูเขาตกอยู่ในสภาพน่าเวทนา—กระนั้นท่ามกลางความปั่นป่วนก็ยังแลดูงามสง่าอย่างประหลาด เหล่าวิทยาธรผู้พำนักบนยอดเขา และเหล่ากินนรด้วย ต่างสะดุ้งต่อเสียงคำรามอันเกิดจากแรงกระแทกของอาวุธศักติ จึงทะยานขึ้นบินสู่ท้องฟ้า

विद्याधराःVidyādharas (celestial beings)
विद्याधराः:
Karta
TypeNoun
Rootविद्याधर
FormMasculine, Nominative, Plural
समुत्पेतुःflew up, took flight
समुत्पेतुः:
TypeVerb
Rootसम्-उत्-√पत्
FormPerfect (Paroksha), 3rd, Plural, Parasmaipada
तस्यof that (mountain)
तस्य:
TypePronoun
Rootतद्
FormMasculine/Neuter, Genitive, Singular
शृङ्गनिवासिनःdwelling on the peak
शृङ्गनिवासिनः:
Karta
TypeAdjective
Rootशृङ्ग-निवासिन्
FormMasculine, Nominative, Plural
किन्नराःKinnaras
किन्नराः:
Karta
TypeNoun
Rootकिन्नर
FormMasculine, Nominative, Plural
and
:
TypeIndeclinable
Root
समुद्विग्नाःagitated, alarmed
समुद्विग्नाः:
TypeAdjective
Rootसम्-उद्-√विज्
FormMasculine, Nominative, Plural, kta (past passive participle)
शक्तिपात-रव-उद्धताःmade frantic by the sound of the spear’s blow
शक्तिपात-रव-उद्धताः:
TypeAdjective
Rootशक्तिपात-रव-उद्धत
FormMasculine, Nominative, Plural

वैशम्पायन उवाच

V
Vaiśampāyana
K
Krauñca Mountain (Krauñca-parvata)
Ś
śāla trees (śāla-vṛkṣa)
M
monkeys (vānara; golāṅgūla)
E
elephants (hastin)
B
birds (pakṣin)
S
serpents (sarpa)
B
bears (ṛkṣa)
D
deer (hariṇa)
L
lions (siṃha)
Ś
śarabhas (śarabha)
V
Vidyādharas
K
Kinnaras
Ś
śakti-weapon (śakti)

Educational Q&A

The verse underscores how violent conflict radiates beyond the battlefield: even forests, animals, and celestial beings are shaken. Ethically, it highlights war’s collateral suffering and the way adharma-driven destruction disturbs the natural and cosmic order.

A powerful weapon-strike (śakti) creates a terrifying roar and upheaval around Krauñca Mountain. Animals flee in panic, predators rush from caves, and even peak-dwelling Vidyādharas and Kinnaras take flight, showing the magnitude of the martial event.