Adhyāya 122 — Śruta-vṛtta-yukta Brāhmaṇa and the Ethics of Dāna
Maitreya–Vyāsa Saṃvāda
इतस्तवं राजपुत्रत्वाद् ब्राह्माण्यं समवाप्स्यसि । कीट-योनिमें जन्म लेकर भी जो तुमने मेरा दर्शन किया, उसी पुण्यका यह फल है कि तुम राजपूत हुए और आज जो तुमने मेरी पूजा की, इसके फलस्वरूप तुम इस क्षत्रिय- योनिके पश्चात ब्राह्मणत्वको प्राप्त करोगे ।।
vyāsa uvāca | itas tvaṁ rājaputratvād brāhmaṇyaṁ samavāpsyasi | kīṭa-yonau janma labdhvāpi yo mayā darśitaḥ tvayā, tasya puṇyasya phalaṁ yat tvaṁ rājaputraḥ samabhavaḥ; adya ca yā mayi pūjā tvayā kṛtā, tasyāḥ phalena kṣatriya-yonim atikrāmya brāhmaṇatvaṁ prāpsyasi | go-brāhmaṇa-kṛte prāṇān hutvā ātmānaṁ raṇājire, rāja-kumāra, nānā-vidhān sukha-bhogān anubhūya ante yuddha-bhūmau gāṁ ca brāhmaṇāṁś ca rakṣituṁ prāṇān tyakṣyasi | tad-anantaraṁ brāhmaṇa-rūpeṇa yathāvat dakṣiṇā-yuktān yajñān anuṣṭhāya svarga-sukham upabhokṣyasi | tataḥ paścād avināśi brahma-svarūpaḥ san akṣayānandaṁ anubhaviṣyasi |
วยาสกล่าวว่า “จากสภาพนี้ไป เพราะเจ้าได้เป็นราชบุตร ในกาลต่อไปเจ้าจักบรรลุพราหมณยศ แม้ครั้งหนึ่งเกิดในครรภ์หนอน เจ้าก็ได้บุญจากการได้เห็นเรา; บุญนั้นเองให้ผลเป็นการได้เป็นโอรสแห่งราชา และเพราะวันนี้เจ้าบูชาเรา ผลคือหลังจากชาติกำเนิดเป็นกษัตริย์นี้ เจ้าจักได้ฐานะเป็นพราหมณ์ ดูก่อนราชกุมาร เมื่อเสวยสุขโลกีย์นานาประการแล้ว ในที่สุดเจ้าจักสละชีวิตในสมรภูมิเพื่อพิทักษ์โคและพราหมณ์ ต่อจากนั้นเมื่อเกิดเป็นพราหมณ์ เจ้าจักประกอบยัญพิธีพร้อมทักษิณาอันสมควรและเสวยสุขแห่งสวรรค์ แล้วจักเข้าถึงสภาวะแห่งพรหมอันไม่เสื่อมสูญ และประจักษ์สุขอันไม่สิ้นสุด”
व्यास उवाच
Merit gained through reverent encounter with the wise (darśana) and sincere worship (pūjā) can elevate one’s future births; righteous Kṣatriya conduct culminates in self-sacrifice for protecting the vulnerable (cows and Brāhmaṇas), followed by ritual responsibility (yajña with dakṣiṇā) and ultimately spiritual consummation in imperishable Brahman and inexhaustible bliss.
Vyāsa addresses a prince and foretells his karmic trajectory: earlier low birth is redeemed by the merit of seeing Vyāsa; present worship ensures that after a Kṣatriya life—ending in battlefield self-offering for the protection of cows and Brāhmaṇas—he will be reborn as a Brāhmaṇa, perform properly endowed sacrifices, enjoy heaven, and finally attain the imperishable Brahman-state.