एकचक्रानिवासे ब्राह्मणगृहदुःखश्रवणम् | Hearing the Brāhmaṇa Household’s Distress at Ekacakrā
“आपलोग हमारे हितचिन्तक हैं, अतः हमें अपने आशीर्वादसे संतुष्ट करें और हमें दाहिने करते हुए जैसे आये थे, वैसे ही अपने घरको लौट जायँ। जब आपलोगोंके द्वारा हमारा कोई कार्य सिद्ध होनेवाला होगा, उस समय आप हमारे प्रिय और हितकारी कार्य कीजियेगा' ।। एवमुक्तास्तदा पौरा: कृत्वा चापि प्रदक्षिणम् आशीर्भिश्चवाभिनन्द्यैताञ्जमग्मुर्नगरमेव हि,उनके यों कहनेपर पुरवासी उन्हें आशीर्वादसे प्रसन्न करते हुए दाहिने करके नगरको ही लौट गये
vaiśampāyana uvāca | “yūyaṃ naḥ hitacintakāḥ, ataḥ asmān āśīrbhiḥ saṃtoṣayata, asmān pradakṣiṇaṃ kṛtvā yathāgatāḥ tathā svagṛhān pratigacchata | yadā yuṣmābhiḥ asmākaṃ kiṃcid kāryaṃ siddhaṃ bhaviṣyati, tadā mama priyaṃ hitakaraṃ ca kāryaṃ kariṣyatha” || evam uktās tadā paurāḥ kṛtvā cāpi pradakṣiṇam | āśīrbhiś ca abhinandya etān jagmur nagaram eva hi ||
ไวศัมปายนะกล่าวว่า—“ท่านทั้งหลายเป็นผู้มุ่งประโยชน์แก่เรา เพราะฉะนั้นจงให้พรจนเราพอใจ แล้วกระทำประทักษิณาเวียนขวาดังที่มา และกลับสู่เรือนของตนเถิด ครั้นเมื่อกิจของเราจักสำเร็จได้ด้วยท่าน เมื่อนั้นจงกระทำสิ่งที่เป็นที่รักและเป็นประโยชน์แก่เรา” ครั้นกล่าวดังนี้แล้ว ชาวเมืองได้กระทำประทักษิณา ถวายพรและกล่าวแสดงความยินดี แล้วกลับสู่เมือง
वैशम्पायन उवाच
The passage highlights dharmic social conduct: honoring well-wishers, valuing blessings, and observing respectful etiquette (pradakṣiṇā). It also frames community support as reciprocal—citizens assist when called upon for a beneficial task.
After being addressed respectfully, the townspeople offer blessings and perform a rightward circumambulation as a sign of reverence, then return to the city, with an understanding that they will help again when needed.