Previous Verse
Next Verse

Shloka 27

देवैर्विष्णोः शरणागमनम्—शिवलिङ्गस्थापनं, शिवसहस्रनामस्तवः, सुदर्शनचक्रप्रदानं च

तुष्टाव च पुनः शंभुं भवाद्यैर्भवमीश्वरम् श्रीविष्णुरुवाच भवः शिवो हरो रुद्रः पुरुषः पद्मलोचनः

tuṣṭāva ca punaḥ śaṃbhuṃ bhavādyairbhavamīśvaram śrīviṣṇuruvāca bhavaḥ śivo haro rudraḥ puruṣaḥ padmalocanaḥ

แล้วพระศรีวิษณุทรงสรรเสริญพระศัมภุ ผู้เป็นภวะ-อีศวร อีกครั้งด้วยพระนามดั้งเดิมว่า “พระองค์คือ ภวะ ศิวะ หระ รุทระ ปุรุษะผู้สูงสุด และผู้มีเนตรดุจดอกบัว”

तुष्टावpraised
तुष्टाव:
and
:
पुनःagain
पुनः:
शंभुम्Śambhu (Shiva, the auspicious one)
शंभुम्:
भवाद्यैःwith (names) beginning with ‘Bhava’/by the chief names such as Bhava
भवाद्यैः:
भवम्Bhava (Shiva as the source of becoming/existence)
भवम्:
ईश्वरम्the Lord, sovereign (Pati)
ईश्वरम्:
श्रीविष्णुः उवाचŚrī Viṣṇu said
श्रीविष्णुः उवाच:
भवःBhava
भवः:
शिवःŚiva (auspicious, gracious)
शिवः:
हरःHara (remover of bondage and sorrow)
हरः:
रुद्रःRudra (the fierce purifier)
रुद्रः:
पुरुषःPuruṣa (Supreme Person, inner ruler)
पुरुषः:
पद्मलोचनःLotus-eyed (pure, all-seeing).
पद्मलोचनः:

Vishnu