Previous Verse
Next Verse

Shloka 42

अध्याय 91: अरिष्ट-लक्षण, मृत्यु-संस्कार, पाशुपत-धारणा तथा ओङ्कार-उपासना

श्रोत्रे मनसि बुद्धौ च तत्र वक्षसि धारयेत् कालकर्माणि विज्ञाय समूहेष्वेव नित्यशः

śrotre manasi buddhau ca tatra vakṣasi dhārayet kālakarmāṇi vijñāya samūheṣveva nityaśaḥ

พึงตั้ง (สำนึกแห่งศิวะ) ไว้ที่โสต ใจ และปัญญา แล้วประคองให้มั่นในทรวงอกคือดวงใจ เมื่อรู้เท่าทันกรรมที่อยู่ใต้อำนาจกาลแล้ว พึงรักษาการปฏิบัตินี้ไว้เป็นนิตย์ แม้อยู่ท่ามกลางหมู่ชนและกิจการทั้งปวง

śrotrein the ear (faculty of hearing)
śrotre:
manasiin the mind
manasi:
buddhauin the intellect/discriminative faculty
buddhau:
caand
ca:
tatrathere/then
tatra:
vakṣasiin the chest/heart-region
vakṣasi:
dhārayetone should hold/retain (dharanā)
dhārayet:
kāla-karmāṇiactions conditioned by time and circumstance
kāla-karmāṇi:
vijñāyahaving understood/discerned
vijñāya:
samūheṣuin assemblies/groups/collective situations
samūheṣu:
evaindeed/only
eva:
nityaśaḥconstantly, regularly
nityaśaḥ:

Suta Goswami (narrating the teaching as preserved in the Linga Purana)