Previous Verse
Next Verse

Shloka 29

देवादिसृष्टिकथनम् (वसिष्ठशोकः, पराशरजन्म, एकलिङ्गपूजा, रुद्रदर्शनम्)

स्वोदरं दुःखिता भूमौ ललाप च पपात च अरुन्धति तदा भीता वसिष्ठश् च महामतिः

svodaraṃ duḥkhitā bhūmau lalāpa ca papāta ca arundhati tadā bhītā vasiṣṭhaś ca mahāmatiḥ

อรุณธตีผู้ถูกความโศกครอบงำ ทุบครรภ์ของตนลงกับพื้น คร่ำครวญแล้วทรุดลง ณ บัดนั้น ฤๅษีวสิษฐผู้มีปัญญายิ่งก็ถูกความหวาดหวั่นเข้าครอบงำเช่นกัน।

स्व-उदरम् (svodaram)her own belly
स्व-उदरम् (svodaram):
दुःखिता (duḥkhitā)afflicted with grief
दुःखिता (duḥkhitā):
भूमौ (bhūmau)on the earth/ground
भूमौ (bhūmau):
ललाप (lalāpa)lamented, wailed
ललाप (lalāpa):
च (ca)and
च (ca):
पपात (papāta)fell down
पपात (papāta):
च (ca)and
च (ca):
अरुन्धती (arundhatī)Arundhatī
अरुन्धती (arundhatī):
तदा (tadā)then, at that time
तदा (tadā):
भीता (bhītā)frightened, terrified
भीता (bhītā):
वसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ)Vasiṣṭha
वसिष्ठः (vasiṣṭhaḥ):
च (ca)and
च (ca):
महा-मतिः (mahāmatiḥ)great-minded, of lofty intellect
महा-मतिः (mahāmatiḥ):

Suta Goswami (narrating to the sages of Naimisharanya)