Previous Verse
Next Verse

Shloka 40

Adhyaya 17: लिङ्गोद्भव—ब्रह्मविष्ण्वहङ्कार-शमनं, ओंकार-प्रादुर्भावः, मन्त्र-तत्त्वं च

मनो ऽनिलजवो भूत्वा गतो ऽहं चोर्ध्वतः सुराः नारायणो ऽपि विश्वात्मा नीलाञ्जनचयोपमम्

mano 'nilajavo bhūtvā gato 'haṃ cordhvataḥ surāḥ nārāyaṇo 'pi viśvātmā nīlāñjanacayopamam

ข้าพเจ้ากลายเป็นผู้รวดเร็วประดุจความคิดและว่องไวประดุจสายลม แล้วขึ้นสู่เบื้องบนพร้อมเหล่าเทพ แม้พระนารายณ์ผู้เป็นอาตมันแห่งสากล ก็ได้ประจักษ์ตัตตวะนั้นดุจกองอัญชันสีครามเข้ม เป็นมหาลิงคะอันหาประมาณมิได้และหยั่งไม่ถึง

manasmind/thought
manas:
anila-javaḥwind-swift
anila-javaḥ:
bhūtvāhaving become
bhūtvā:
gataḥgone
gataḥ:
ahamI
aham:
caand
ca:
ūrdhvataḥupward
ūrdhvataḥ:
surāḥthe gods
surāḥ:
nārāyaṇaḥ apieven Nārāyaṇa
nārāyaṇaḥ api:
viśva-ātmāthe Self of the universe
viśva-ātmā:
nīla-añjana-caya-upamamcomparable to a mass/heap of dark collyrium (deep blue-black radiance)
nīla-añjana-caya-upamam:

Brahma (within Suta’s narration to the sages of Naimisharanya)