Previous Verse
Next Verse

Shloka 6

नैमिषारण्ये सूतागमनम् — लिङ्गमाहात्म्यभूमिका तथा शब्दब्रह्म-ओङ्कार-लिङ्गतत्त्वम्

सो ऽपि हृष्टो मुनिवरैर् दत्तं भेजे तदासनम् सम्पूज्यमानो मुनिभिः सुखासीनो वरासने

so 'pi hṛṣṭo munivarair dattaṃ bheje tadāsanam sampūjyamāno munibhiḥ sukhāsīno varāsane

เขาก็ยินดีรับอาสนะที่เหล่ามุนีผู้ประเสริฐถวายให้ ครั้นได้รับการบูชาอย่างถูกต้องจากหมู่มุนีแล้ว จึงนั่งอย่างผาสุกบนอาสนะอันยอดเยี่ยมนั้น

सः (saḥ)he
सः (saḥ):
अपि (api)also/indeed
अपि (api):
हृष्टः (hṛṣṭaḥ)delighted, pleased
हृष्टः (hṛṣṭaḥ):
मुनिवरैः (munivaraiḥ)by the best of sages
मुनिवरैः (munivaraiḥ):
दत्तम् (dattam)given, offered
दत्तम् (dattam):
भेजे (bheje)accepted, partook of
भेजे (bheje):
तत् (tat)that
तत् (tat):
आसनम् (āsanam)seat
आसनम् (āsanam):
सम्पूज्यमानः (sampūjyamānaḥ)being fully honoured/worshipped
सम्पूज्यमानः (sampūjyamānaḥ):
मुनिभिः (munibhiḥ)by sages
मुनिभिः (munibhiḥ):
सुखासीनः (sukhāsīnaḥ)seated comfortably, at ease
सुखासीनः (sukhāsīnaḥ):
वरासने (varāsane)on an excellent/choice seat.
वरासने (varāsane):

Suta Goswami