Next Verse

Shloka 1

Saṃnyāsa-dharma — Qualifications, Threefold Renunciation, and the Conduct of the Yati

इति श्रीकूर्मपुराणे षट्साहस्त्र्यां संहितायामुपरिविभागे सप्तविशो ऽध्याय व्यास उवाच एवं वनाश्रमे स्थित्वा तृतीयं भागमायुषः / चतुर्थमायुषो भागं संन्यासेन नयेत् क्रमात्

iti śrīkūrmapurāṇe ṣaṭsāhastryāṃ saṃhitāyāmuparivibhāge saptaviśo 'dhyāya vyāsa uvāca evaṃ vanāśrame sthitvā tṛtīyaṃ bhāgamāyuṣaḥ / caturthamāyuṣo bhāgaṃ saṃnyāsena nayet kramāt

พระวยาสตรัสว่า: ดังนี้เมื่อดำรงอยู่ในวานปรัสถะตลอดหนึ่งส่วนที่สามแห่งอายุแล้ว ต่อจากนั้นพึงดำเนินหนึ่งส่วนที่สี่แห่งอายุโดยลำดับในสันนยาส (การสละโลก)

इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध/particle)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्ययम्; वाक्यसमाप्त्यर्थक/उद्धरणसूचक (quotative/end marker: thus)
श्री-कूर्म-पुराणेin the Śrī Kūrma Purāṇa
श्री-कूर्म-पुराणे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootश्री + कूर्म + पुराण (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे सप्तमी (7th/Locative) एकवचनम्; ग्रन्थनाम (in the Śrī Kūrma Purāṇa)
षट्-साहस्त्र्याम्in the six-thousand (collection)
षट्-साहस्त्र्याम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootषट् + साहस्त्री (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे सप्तमी (7th/Locative) एकवचनम्; द्विगु-समासः (in the six-thousand [verses] collection)
संहितायाम्in the Saṃhitā
संहितायाम्:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootसंहिता (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्गे सप्तमी (7th/Locative) एकवचनम्
उपरि-विभागेin the upper division
उपरि-विभागे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootउपरि (अव्यय) + विभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th/Locative) एकवचनम्; अव्ययीभावः (in the upper section)
सप्त-विशःtwenty-seventh
सप्त-विशः:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootसप्त + विश (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st/Nominative) एकवचनम्; अध्यायविशेषणम्; द्विगु (the twenty-seventh)
अध्यायःchapter
अध्यायः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootअध्याय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st/Nominative) एकवचनम्
व्यासःVyāsa
व्यासः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootव्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे प्रथमा (1st/Nominative) एकवचनम्; व्यक्तिनाम (proper noun)
उवाचsaid
उवाच:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootवच् (धातु)
Formलिट् (Perfect) परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः (3rd person) एकवचनम्
एवम्thus
एवम्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootएवम् (अव्यय)
Formअव्ययम्; प्रकारवाचक (thus/in this manner)
वन-आश्रमेin the forest āśrama
वन-आश्रमे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवन + आश्रम (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे सप्तमी (7th/Locative) एकवचनम्; वनाश्रम = वने आश्रमः (forest hermitage/stage)
स्थित्वाhaving remained
स्थित्वा:
Purvakala (पूर्वकाल)
TypeIndeclinable
Rootस्था (धातु) + त्वा (कृदन्त)
Formक्त्वान्त-अव्ययम् (absolutive/gerund): having stayed
तृतीयम्third
तृतीयम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootतृतीय (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd/Accusative) एकवचनम्; भागस्य विशेषणम् (third)
भागम्portion
भागम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd/Accusative) एकवचनम्
आयुषःof life
आयुषः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootआयुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे षष्ठी (6th/Genitive) एकवचनम्
चतुर्थम्fourth
चतुर्थम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootचतुर्थ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd/Accusative) एकवचनम्; भागस्य विशेषणम् (fourth)
आयुषःof life
आयुषः:
Sambandha (सम्बन्ध/Genitive)
TypeNoun
Rootआयुस् (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्गे षष्ठी (6th/Genitive) एकवचनम्
भागम्portion
भागम्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootभाग (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे द्वितीया (2nd/Accusative) एकवचनम्
संन्यासेनby renunciation
संन्यासेन:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootसंन्यास (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्गे तृतीया (3rd/Instrumental) एकवचनम्
नयेत्should lead/spend
नयेत्:
Kriya (क्रिया)
TypeVerb
Rootनी (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative) परस्मैपदम्; प्रथमपुरुषः (3rd person) एकवचनम्
क्रमात्in order/gradually
क्रमात्:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootक्रम (प्रातिपदिक)
Formपञ्चमी-एकवचनरूपेण अव्ययीभूतम् (ablative used adverbially): क्रमात् = क्रमशः (in due order/gradually)

Vyasa

Primary Rasa: shanta

Secondary Rasa: vira

V
Vyasa
V
Vanaprastha
S
Sannyasa

FAQs

Indirectly: by prescribing saṃnyāsa as the culminating life-stage, the verse points toward inward renunciation and Self-realization as the final aim beyond ritual duties—an approach consistent with the Kurma Purana’s synthesis of dharma and liberating knowledge.

The verse emphasizes the life-structure that supports yoga: vānaprastha (austere, simplified living conducive to practice) followed by saṃnyāsa (total renunciation), which traditionally intensifies meditation (dhyāna), dispassion (vairāgya), and pursuit of mokṣa.

This specific verse does not name Śiva or Viṣṇu; it frames a shared dharmic pathway—progressing from disciplined living to renunciation—that both Shaiva (including Pāśupata-oriented) and Vaishnava traditions in the Kurma Purana uphold as supportive of liberation.