Amṛta-Manthana and Lalitā’s Mohinī Intervention
Amṛtamanthana-Prasaṅga
तदेवानन्यमनसा ध्यात्वा किञ्चिद्विहस्य सः / तथास्त्विति तिरो ऽधत्त महायोगेश्वरो हरिः
tadevānanyamanasā dhyātvā kiñcidvihasya saḥ / tathāstviti tiro 'dhatta mahāyogeśvaro hariḥ
เขาเพ่งภาวนาสิ่งนั้นด้วยใจแน่วแน่แล้วแย้มยิ้มเล็กน้อย; จากนั้นมหาโยคีศวรหริกล่าวว่า “ตถาสตุ” แล้วอันตรธานไป