Previous Verse
Next Verse

Shloka 20

अश्वमोचनम् (Aśvamocanam) — “The Release/Recovery of the Sacrificial Horse”

समाधिगतचित्तन्तु निभृतांभोधिसन्निभम् / आरूढयोगं विधिवद्ध्येयसंलीनमानसम्

samādhigatacittantu nibhṛtāṃbhodhisannibham / ārūḍhayogaṃ vidhivaddhyeyasaṃlīnamānasam

จิตของท่านเข้าสู่สมาธิ ดุจมหาสมุทรอันสงบ; ท่านตั้งมั่นในโยคะ และตามวิธีอันถูกต้อง ใจแนบแน่นอยู่กับอารมณ์แห่งฌาน

samādhi-gata-cittamwhose mind has entered samādhi
samādhi-gata-cittam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootsamādhi (प्रातिपदिक) + gata (कृदन्त) + citta (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘samādhau gataṃ cittam’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
tuindeed, but
tu:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Roottu (अव्यय)
Formअव्यय; particle (emphasis/contrast)
nibhṛta-ambhodhi-sannibhamlike a calm ocean
nibhṛta-ambhodhi-sannibham:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootnibhṛta (प्रातिपदिक) + ambhodhi (प्रातिपदिक) + sannibha (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास; पुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन; उपमा-वाचक ‘sannibha’ = ‘similar to’
ārūḍha-yogamhaving ascended/attained yoga
ārūḍha-yogam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootā-√ruh (धातु) → ārūḍha (कृदन्त) + yoga (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘yoge ārūḍhaḥ’); पुल्लिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन
vidhivatproperly, as prescribed
vidhivat:
Kriya-viseshana (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootvidhi (प्रातिपदिक) + vat (तद्धित)
Formअव्यय; adverb ‘according to rule’
dhyeya-saṃlīna-mānasamwhose mind is absorbed in the object of meditation
dhyeya-saṃlīna-mānasam:
Visheshana (विशेषण)
TypeAdjective
Rootdhyeya (कृदन्त/प्रातिपदिक) + saṃlīna (कृदन्त) + mānasa (प्रातिपदिक)
Formतत्पुरुष-समास (‘dhyeye saṃlīnaṃ mānasam’); नपुंसकलिङ्ग, द्वितीया (2nd), एकवचन