Previous Verse
Next Verse

Shloka 41

The City Equal to Amarāvatī: Creation of Households, Women, and Civic Splendor

Arjunopākhyāna Context

आसांचकार गणिकाजन्नर्महासक्रीडाविलासपरितोषितचित्तवृत्तिः / इत्थं विशामधिपतिर्भृशमानिशार्द्धं नानाविहारविभवानुभवैरनेकैः

āsāṃcakāra gaṇikājannarmahāsakrīḍāvilāsaparitoṣitacittavṛttiḥ / itthaṃ viśāmadhipatirbhṛśamāniśārddhaṃ nānāvihāravibhavānubhavairanekaiḥ

การหยอกล้อของนางคณิกาและผู้คน งานรื่นเริงแห่งสุรา การละเล่นและความสำราญ ทำให้จิตใจของเขาอิ่มเอม และเขาใช้เวลาอยู่ที่นั่น ดังนี้เจ้าแห่งปวงชนจึงดื่มด่ำประสบการณ์แห่งความบันเทิงและความโอ่อ่าหลากหลายจนถึงครึ่งราตรี

āsāṃcakārahe engaged in/indulged in
āsāṃcakāra:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootā-√sam-√kṛ (धातु)
Formलिट्-लकार (Perfect), प्रथमपुरुष (3rd person), एकवचन (Singular), परस्मैपद (Parasmaipada)
gaṇikā-jan-narma-hāsa-krīḍā-vilāsa-paritoṣita-citta-vṛttiḥ(he) whose mind-state was pleased by courtesans, people, jokes, laughter, play, and sport
gaṇikā-jan-narma-hāsa-krīḍā-vilāsa-paritoṣita-citta-vṛttiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootgaṇikā (प्रातिपदिक) + jana (प्रातिपदिक) + narma (प्रातिपदिक) + hāsa (प्रातिपदिक) + krīḍā (प्रातिपदिक) + vilāsa (प्रातिपदिक) + paritoṣita (कृदन्त; pari-√tuṣ धातु) + citta (प्रातिपदिक) + vṛtti (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative, 1st), एकवचन (Singular); बहुव्रीहिः — ‘यस्य चित्तवृत्तिः (मनःस्थितिः) गणिकाजननर्महासक्रीडाविलासैः परितोषिता’
itthamthus
ittham:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootittham (अव्यय)
Formअव्यय (Indeclinable), प्रकारवाचक (manner adverb)
viśām-adhipatiḥthe lord of the people/king
viśām-adhipatiḥ:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootviś (प्रातिपदिक) + adhipati (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), प्रथमा-विभक्ति (Nominative, 1st), एकवचन (Singular); समासः तत्पुरुषः — ‘विशां अधिपतिः’
bhṛśamgreatly
bhṛśam:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootbhṛśam (अव्यय)
Formअव्यय (Indeclinable), परिमाण/तीव्रतावाचक (intensity adverb)
āniśa-arddhamfor half the night
āniśa-arddham:
Kāla-adhikaraṇa (कालाधिकरण)
TypeIndeclinable
Rootāniśa (अव्यय/प्रातिपदिक) + arddha (प्रातिपदिक)
Formअव्ययीभावसमासः; नपुंसकलिङ्ग-एकवचन-प्रयोगवत् (used adverbially) — ‘आनिśम्’ (all night) + ‘अर्धम्’ (half)
nānā-vihāra-vibhava-anubhavāiḥby experiences of various pleasures and splendors
nānā-vihāra-vibhava-anubhavāiḥ:
Karaṇa (करण)
TypeNoun
Rootnānā (अव्यय) + vihāra (प्रातिपदिक) + vibhava (प्रातिपदिक) + anubhava (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग (Masculine), तृतीया-विभक्ति (Instrumental, 3rd), बहुवचन (Plural); समासः तत्पुरुषः — ‘नानाविहाराणां विभवानां अनुभवाः’
anekaiḥmany
anekaiḥ:
Viśeṣaṇa (विशेषण)
TypeAdjective
Rootaneka (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग/नपुंसकलिङ्ग (Masculine/Neuter), तृतीया-विभक्ति (Instrumental, 3rd), बहुवचन (Plural); ‘anubhavāiḥ’ विशेषणम्