Previous Verse
Next Verse

Agni Purana — Vastu-Pratishtha & Isana-kalpa, Shloka 20

जीर्णोद्धारः (Jīrṇoddhāra) — Renovation and Ritual Handling of Defective Liṅgas and Old Shrines

प्रभुरत्रेति ख , छ च पाशुपतात्मनेति ख , ग , छ च दर्भैर् जपेत्तत इति ङ मूर्तिमूर्तीश्वरान् लिङ्गे इति ख , घ , ङ , छ च वास्तुमध्ये घ तत्त्वविद्भिरिति ख , घ , छ , ज च जीर्णं वाप्यथवा भग्नं विधिनापि नचालयेत् एष एव विधिः कार्योजीर्णधामसमुद्धृतौ

prabhuratreti kha , cha ca pāśupatātmaneti kha , ga , cha ca darbhair japettata iti ṅa mūrtimūrtīśvarān liṅge iti kha , gha , ṅa , cha ca vāstumadhye gha tattvavidbhiriti kha , gha , cha , ja ca jīrṇaṃ vāpyathavā bhagnaṃ vidhināpi nacālayet eṣa eva vidhiḥ kāryojīrṇadhāmasamuddhṛtau

แม้สถานศักดิ์สิทธิ์/เทวสถานที่ได้ประดิษฐานแล้วจะทรุดโทรมหรือแตกหัก ก็ไม่พึงเคลื่อนย้ายแม้โดยอ้างพิธีที่กำหนดไว้ กฎนี้เท่านั้นเป็นวิธีที่พึงปฏิบัติในการบูรณะและยกฟื้นเทวสถานเก่า

प्रभुः‘Prabhu’ (the Lord)
प्रभुः:
Sambodhana/Mantra (सम्बोधन/मन्त्र)
TypeNoun
Rootप्रभु (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; मन्त्रपद (नाम)
अत्रhere
अत्र:
Kriyāviśeṣaṇa (क्रियाविशेषण)
TypeIndeclinable
Rootअत्र (अव्यय)
Formअव्यय; देशवाचक (here)
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरण/समाप्त्यर्थक (quotative)
recension marker ‘kha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootख (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत (manuscript/recension marker)
recension marker ‘cha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootछ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
पाशुपत-आत्मनेto/for the Pāśupata-self (epithet)
पाशुपत-आत्मने:
Sampradana (सम्प्रदान)
TypeNoun
Rootपाशुपत-आत्मन् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, चतुर्थी-विभक्ति, एकवचन; समासः—पाशुपतः आत्मा यस्य/पाशुपतस्य आत्मा (षष्ठी-तत्पुरुष); मन्त्रपद
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणार्थक
recension marker ‘kha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootख (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘ga’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootग (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘cha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootछ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
दर्भैःwith darbha grass
दर्भैः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootदर्भ (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), बहुवचन
जपेत्should mutter/recite
जपेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootजप् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन
तत्that (mantra)
तत्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम (object of ‘japet’ understood: ‘that [mantra]’)
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणार्थक
recension marker ‘ṅa’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootङ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
मूर्ति-मूर्तीश्वरान्the lords of the forms
मूर्ति-मूर्तीश्वरान्:
Karma (कर्म)
TypeNoun
Rootमूर्ति-मूर्ति-ईश्वर (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—मूर्तीनां मूर्तीश्वराः (षष्ठी-तत्पुरुष); मन्त्रपद
लिङ्गेin the liṅga
लिङ्गे:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootलिङ्ग (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणार्थक
recension marker ‘kha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootख (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘gha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootघ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘ṅa’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootङ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘cha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootछ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
वास्तु-मध्येin the middle of the site
वास्तु-मध्ये:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootवास्तु-मध्य (प्रातिपदिक)
Formनपुंसकलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; समासः—वास्तोः मध्ये (षष्ठी-तत्पुरुष)
recension marker ‘gha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootघ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
तत्त्व-विद्भिःby knowers of truth/principles
तत्त्व-विद्भिः:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootतत्त्व-विद् (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति, बहुवचन; समासः—तत्त्वं वेत्ति (उपपद-तत्पुरुष)
इतिthus
इति:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootइति (अव्यय)
Formअव्यय; उद्धरणार्थक
recension marker ‘kha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootख (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘gha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootघ (अव्यय-сंकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘cha’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootछ (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
recension marker ‘ja’
:
None (पाठचिह्न)
TypeIndeclinable
Rootज (अव्यय-संकेत)
Formपाठभेद-संकेत
and
:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootच (अव्यय)
Formअव्यय; समुच्चयार्थक
जीर्णम्worn-out/old
जीर्णम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootजीर्ण (प्रातिपदिक; कृदन्ताधारित)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (धाम/वस्तु)
वाor
वा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक (or)
अपिeven/also
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थ/समुच्चय (also/even)
अथवाor else
अथवा:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअथवा (अव्यय)
Formअव्यय; विकल्पार्थक (or else)
भग्नम्broken
भग्नम्:
Karma (कर्म)
TypeAdjective
Rootभग्न (प्रातिपदिक; कृदन्ताधारित)
Formनपुंसकलिङ्ग, द्वितीया-विभक्ति, एकवचन; विशेषणम् (धाम/वस्तु)
विधिनाby a (prescribed) procedure
विधिना:
Karana (करण)
TypeNoun
Rootविधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, तृतीया-विभक्ति (करण), एकवचन
अपिeven
अपि:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootअपि (अव्यय)
Formअव्यय; अप्यर्थ (even)
not
:
Pratiṣedha (प्रतिषेध)
TypeIndeclinable
Rootन (अव्यय)
Formअव्यय; निषेध (negation)
चालयेत्should move/disturb
चालयेत्:
Kriyā (क्रिया)
TypeVerb
Rootचल् (धातु)
Formविधिलिङ् (Optative), परस्मैपद, प्रथमपुरुष, एकवचन; causative sense ‘to move’ (चालय-)
एषःthis
एषः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootएतद् (सर्वनाम-प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; सर्वनाम
एवindeed/only
एव:
Sambandha (सम्बन्ध)
TypeIndeclinable
Rootएव (अव्यय)
Formअव्यय; अवधारण (indeed/only)
विधिःthe procedure
विधिः:
Karta (कर्ता)
TypeNoun
Rootविधि (प्रातिपदिक)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन
कार्यःto be performed
कार्यः:
Karta (कर्ता)
TypeAdjective
Rootकार्य (प्रातिपदिक; कृदन्ताधारित)
Formपुंलिङ्ग, प्रथमा-विभक्ति, एकवचन; विधेः विशेषणम्; ‘to be done’ (gerundive sense)
जीर्ण-धाम-समुद्धृतौwhen removing/raising an old shrine
जीर्ण-धाम-समुद्धृतौ:
Adhikarana (अधिकरण)
TypeNoun
Rootजीर्ण-धाम-समुद्धृति (प्रातिपदिक)
Formस्त्रीलिङ्ग, सप्तमी-विभक्ति (अधिकरण), एकवचन; समासः—जीर्णं धाम यस्य/जीर्णधाम्नः समुद्धृतिः (षष्ठी-तत्पुरुष; ‘removal/raising up’)

Lord Agni (traditional frame: Agni instructing the sage Vasiṣṭha)

Vidya Category: {"primary_vidya":"Vastu","secondary_vidya":"Dharmashastra","practical_application":"Conservation rule for consecrated shrines/icons: even if old or broken, do not relocate the sanctified structure/icon; renovation (‘raising up’/recovery of old shrine) must follow a non-displacement protocol, preserving the original sacred locus.","sutra_style":true}

Encyclopedic Reference: {"reference_type":"Definition","entry_title":"Non-Relocation Rule for Dilapidated Consecrated Shrines (Jīrṇa-dhāma Uddhāra)","lookup_keywords":["jīrṇa-dhāma","uddhāra","na cālayet","pratiṣṭhita","renovation"],"quick_summary":"A consecrated shrine retains sanctity tied to its locus; even when damaged, it should not be moved. Restoration must be done in place, following the prescribed conservation method."}

Concept: Sthāna (place) is integral to pratiṣṭhā; sanctity is not fully transferable once fixed. Preservation of continuity outweighs convenience in repair.

Application: In temple restoration, prioritize in-situ stabilization, underpinning, and careful rebuilding around the original seat; avoid relocation except where separate, explicitly authorized expiatory protocols exist.

Khanda Section: Vāstu-śāstra & Liṅga-pratiṣṭhā (Temple Architecture, Renovation, and Ritual Handling of Sacred Icons)

Primary Rasa: shanta

Visual Art Cues: {"scene_description":"An ancient, cracked shrine being restored in place: craftsmen shore up walls and sanctum while priests supervise, ensuring the consecrated core is not moved; the old dhāma is ‘raised up’ without relocation.","kerala_mural_prompt":"Kerala mural, aged temple with visible cracks, priests marking protective lines, artisans repairing around the sanctum, emphasis on continuity of the central sacred spot, warm lamp-lit tones and stylized architecture","tanjore_prompt":"Tanjore painting, restoration scene with gold-highlighted sanctum center, artisans and priests, ornate depiction of the immovable sacred core, auspicious symbols and gold leaf detailing","mysore_prompt":"Mysore painting, technical restoration tableau: scaffolding, underpinning, careful rebuilding around fixed garbhagṛha point, priest indicating ‘do not move’ gesture; clean, instructional composition","mughal_miniature_prompt":"Mughal miniature, detailed renovation site with scaffolds and workers, priestly supervision, careful depiction of old stone textures, balanced composition showing in-situ repair"}

Audio Atmosphere: {"recitation_mood":"instructional","suggested_raga":"Todi","pace":"slow","voice_tone":"instructional"}

Sandhi Resolution Notes: जपेत्तत → जपेत् तत्; नचालयेत् → न चालयेत्; कार्योजीर्णधामसमुद्धृतौ → कार्यः जीर्ण-धाम-समुद्धृतौ

Related Themes: Agni Purana 103 (vāstu and liṅga-pratiṣṭhā handling rules)

Ś
Śiva (implied by Pāśupata and Liṅga context)
P
Pāśupata (Śaiva designation)
L
Liṅga (Śiva’s emblem, contextual)

FAQs

It gives a Vāstu–ritual injunction for restoration: a consecrated old or damaged shrine should not be physically displaced; renovation should proceed without moving the sacred structure.

Alongside theology and worship, the Agni Purana preserves practical civil-ritual guidance—here, a rule for temple restoration and sacred-structure handling, integrating architecture (vāstu) with ritual law (vidhi).

It protects the sanctity of a consecrated space: avoiding displacement prevents ritual fault (doṣa) and preserves the continuity of the deity’s established presence, supporting purity and merit in restoration work.