Prahlada's Counsel to Andhaka
PrahladaCounselDharma21 Shlokas

Adhyaya 40: Shukra’s Curse on King Danda and Prahlada’s Counsel to Andhaka on Dharma

शुक्रशापः—दण्डविनाशः तथा परदारवर्जनधर्मोपदेशः (Śukraśāpaḥ—Daṇḍavināśaḥ tathā Paradāravarjanadharmopadeśaḥ)

Shukra's Curse Continued

పులస్త్యుడు నారదునితో సంభాషణలో రెండు భాగాల కథను వివరిస్తాడు. మొదట, శుక్రుని కుమార్తె అరజను రాజు దండుడు అవమానించగా శుక్రుడు పాతాళం నుండి వచ్చి తపోబలసహిత న్యాయశాపం ఇస్తాడు—ఏడు రాత్రుల్లో గ్రావవృష్టి (రాళ్ల వర్షం) వల్ల దండుడు, అతని రాజ్యం, సైన్యం, పరివారం, వాహనాలు అన్నీ భస్మమవుతాయి. తరువాత త్ర్యంబకుడు (శివుడు) పట్ల అంధకుని అహంకారంపై కథ మళ్లుతుంది; ప్రహ్లాదుడు దేవర్షి అసితుని ధర్మోపదేశాన్ని ఆధారంగా చేసుకుని నియమాన్ని బోధిస్తాడు—పరదారాసేవనం రౌరవాది నరకాలకు కారణం, స్వయంసంయమం మరియు శాస్త్రానుసరణ భయరహితత్వం, సమృద్ధిని ఇస్తాయి. అంధకుడు ఉపదేశాన్ని తిరస్కరించి శంబరుణ్ని మందరపర్వతంలో శంకరుణ్ని సవాలు చేయమని పంపి, విస్తారమైన అసురసేనను సమీకరిస్తాడు—శైవకేంద్రిత సంగ్రామానికి పీఠిక ఏర్పడుతుంది.

Divine Beings

शुक्र (Śukra)शङ्कर/त्र्यम्बक/हर (Śaṅkara/Tryambaka/Hara)भवानी/गिरिकन्या/गिरिसुता (Bhavānī/Girikanyā)इन्द्र/सहस्राक्ष (Indra/Sahasrākṣa)

Sacred Geography

मन्दरपर्वत (Mandara Mountain)पाताल (Pātāla)

Mortal & Asura Figures

पुलस्त्य (Pulastya)नारद (Nārada)प्रह्लाद (Prahlāda)अन्धक (Andhaka)अरजा (Arajā)दण्ड (Daṇḍa)शम्बर (Śambara)दुर्योधन (Duryodhana—an asura figure here)असित (Asita)

Key Content Points

  • Śukra discovers Araja’s dishonor and pronounces a tapas-powered curse that annihilates King Daṇḍa and his entire polity within seven nights via grāvavṛṣṭi (stone-rain), illustrating punitive cosmic jurisprudence.
  • Prahlāda admonishes Andhaka using Asita’s dharma-teaching: parādāra-sevana leads to severe naraka consequences (including Raurava), while self-restraint and śāstra-alignment secure fearlessness and prosperity.
  • Andhaka rejects dharma-counsel, sends Śambara to challenge Śaṅkara at Mandara, and mobilizes a vast asura host—setting the stage for a Shaiva-centered confrontation framed within the Pulastya–Nārada narration.

Shlokas in Adhyaya 40

Verse 1

इति श्रीवामनपुराणे एकोनचत्वारिंशो ऽध्यायः अरजा उवाच नात्मानं तव दास्यामि बुहनोक्तेन किं तव रक्षन्ती भवतः शापादात्मानं च मही पते

Verse 16

श्पत्वेत्थं भगवान् शुक्रो दण्डमिक्ष्वाकुनन्दनम् जगाम शिष्यसहितः पातालं दानवालयम्

ఇలా ఇక్ష్వాకు వంశానందుడైన దండుడిని శపించిన భగవాన్ శుక్రుడు శిష్యులతో కలిసి దానవాలయమైన పాతాళానికి వెళ్లాడు.

Verse 17

दण्डो ऽपि भस्मसाद् भूतः सराष्ट्रबलवाहनः महता ग्राववरषेण सप्तरात्रान्तरे तदा

Then Daṇḍa too was reduced to ashes—along with his kingdom, his troops, and his mounts/vehicles—by a great shower of stones, within the span of seven nights.

Verse 23

किं ममासौ रणे योद्धुं शक्तस्त्रिमयनो ऽसुर एकाकी धर्मरहितो भस्मारुणितविग्रहः

ఓ అసురా! ఆ త్రినేత్రుడు నాతో యుద్ధరంగంలో ఎలా పోరాడగలడు? అతడు ఒంటరివాడు, ధర్మరహితుడు, భస్మంతో ఎర్రబడిన దేహమున్నవాడు।

Verse 24

नान्धको बिभियादिन्द्रान्नामरेभ्यः कथञ्चन स कथं वृषपत्राक्षाद् बिभेति स्त्रीमुखेक्षकात्

“Andhaka does not fear Indra, nor the gods, in any way. How then could he fear Vṛṣapatrākṣa—one who merely looks upon women’s faces?”

Verse 41

पुलस्त्य उवाच इत्येवमुक्ते वचने प्रह्लादं प्राह चान्धकः भवान् धर्मपरस्त्वेको नाहं धर्म समाचरे

పులస్త్యుడు అన్నాడు—ఇలా చెప్పబడిన తరువాత అంధకుడు ప్రహ్లాదునితో ఇలా అన్నాడు: ‘నీవే ఒక్కడివి ధర్మపరుడు; నేను ధర్మాన్ని ఆచరించను.’

Verse 43

भिक्षो किमर्थं शौलेन्द्रं स्वर्गोपम्यं सकन्दरम् परिभुञ्जसि केनाद्य तव दत्तो वदस्व माम

“హే భిక్షువా, ఏ కారణంతో నీవు ఈ పర్వతాధిపతిని—స్వర్గసమానమైన, గుహలతో నిండినదాన్ని—ఆస్వదిస్తూ/ఆక్రమిస్తూ ఉన్నావు? నేడు ఇది నీకు ఎవరు ఇచ్చారు? నాకు చెప్పు.”

Verse ["Bhakti expressed through service", "Righteous warfare against adharma", "Śaiva martial theology"]

5

उसने भक्ति से प्रणाम करके महेश्वर से कहा— “हे जगन्नाथ! आप क्यों स्थिर खड़े हैं? उठिए, युद्ध के लिए उत्सुक होइए।”

Verse ["apramāda", "giriputrī", "surakṣita geha", "rakṣaṇīyā", "Pārvatī protection", "Andhaka-vadha"]

यच्चाब्रवीद् दीयतां मे गिरिपुत्रीति दानवः तदेषा यातु स्वं कामं नाहं वारयितुं क्षमः

তোমরা সকলেই সতর্ক থেকে তাকে সুরক্ষিত গৃহে স্থির রাখবে। গিরিপুত্রীকে যত্নসহকারে রক্ষা করতে হবে, যেন কোনো অবহেলা না হয়।

Verse 51

अहं पताका संग्रामे भवानीशश्च देविनौ प्रामद्यूतं परिस्तीर्य यो जेष्यति स लप्स्यते

ఈ సంగ్రామంలో నేను బహుమతి-పతాకగా ఉండెదను; భవానీ మరియు ఈశా అనే రెండు దేవీలు పణంగా ఉండెదరు. ‘ప్రామద్యూతం’ విస్తరించి ఎవడు జయించునో వాడే (వాటిని/నన్ను) పొందును.

Verse 52

इत्येवमुक्तो मतिमान् शम्बरो ऽन्दकमागमत् समागम्याब्रवीद् वाक्यं शर्वगौर्योश्च भाषितम्

ఇట్లు చెప్పబడిన బుద్ధిమంతుడైన శంబరుడు అంధకుని వద్దకు వెళ్లెను. అతనిని కలసి శర్వుడు (శివుడు) మరియు గౌరీ విషయమై పలికిన వాక్యాలను సందేశంగా పునః చెప్పెను.

Verse 53

तच्छ्रत्वा दानवपतिः क्रोधदीप्तेक्षणः श्वसन् समाहूयाब्रवीद् वाक्यं दुर्योधनमिदं वचः

అది విని దానవాధిపతి కోపంతో మండే చూపులతో, గట్టిగా శ్వాస తీసుకుంటూ, తనవారిని పిలిపించి దుర్యోధనునితో ఈ కఠిన వాక్యము పలికెను.

Verse 54

गच्छ शीघ्रं महाबाहो भेरीं सान्नाहिकीं दृढाम् ताडयस्व सुविश्रब्धं दुःशीलामिव योषितम्

హే మహాబాహో, త్వరగా వెళ్ళు. దృఢమైన సాన్నాహికీ యుద్ధభేరిని నిస్సంకోచంగా మ్రోగించు—దుష్శీల స్త్రీని కొట్టినట్లు.

Verse 55

समादिष्टो ऽन्धकेनाथ भेरीं दुर्योधनो बलात् ताडयामास वेगेन यथाप्राणेन भूयसा

అంధకుని ఆజ్ఞ పొందిన దుర్యోధనుడు బలంతో ఆ భేరిని వేగంగా మ్రోగించెను; సాధ్యమైనంత ఎక్కువ ప్రాణబలాన్ని పెట్టెను.

Verse 56

सा ताडिता बलवता भेरी दुर्योधनेन हि सत्वरं भैरवं रावं रुराव सुरभी यथा

{"primary_rasa": "vira", "secondary_rasa": "shanta", "intensity": 7, "emotional_arc": "A vow of victory is declared; confidence settles into composed certainty grounded in signs and leadership.", "mood_keywords": ["victory", "assurance", "command", "gaṇas", "steadfastness", "martial dharma"]}

Verse 58

याथातथ्यं च तान् सर्वानाह सेनापतिर्बली ते चापि बलिनां श्रेष्ठाः सन्नद्धा युद्धकाङ्क्षिणः

అప్పుడు సేనాపతి బలి వారందరికీ యథార్థమైన విషయాలను వివరించాడు; బలవంతులలో శ్రేష్ఠులైన వారు సంపూర్ణంగా సన్నద్ధులై యుద్ధాన్ని కోరారు.

Verse 59

सहान्धका निर्ययुस्ते गजैरुष्ट्रैर्हयै रथैः अन्धको रथमास्थाय पञ्चनल्वप्रणमाणतः

అంధకునితో కలిసి వారు ఏనుగులు, ఒంటెలు, గుర్రాలు, రథాలపై బయలుదేరారు. అంధకుడు రథాన్ని అధిరోహించి ‘పంచనల్వ’ అనే నిర్దిష్ట ప్రమాణం మేరకు ముందుకు సాగాడు.

Verse 60

त्र्यम्बकं स पराजेतुं कृतबुद्धिर्विनिर्ययौ जम्भः कुजम्भो हुण्डश्च तुहुण्डः शम्बरो बलिः

త్ర్యంబకుడు (శివుడు)ను ఓడించాలనే సంకల్పంతో అతడు బయలుదేరాడు. అతనితో పాటు దైత్యులు— జంభ, కుజంభ, హుణ్డ, తుహుణ్డ, శంబర, బలి—కూడా వెళ్లారు.

Verse 61

बाणाः कार्तस्वरो हस्ती सूर्यशत्रुर्महोदरः अयःशुङ्कुः शिबिः शाल्वो वृषपर्वा विरोचनः

{"location": "ambarātala (sky-vault)", "location_type": "loka", "region": null, "sacred_significance": "The gods assemble in the mid-to-upper sky to witness the decisive phase of Andhaka-vadha; marks the event as cosmically significant.", "cosmic_realm": "bhuvarloka"}

Verse 62

हयग्रीवः कालनेमिः संह्लादः कालनाशनः शरभः शलभश्चैव विप्रचित्तिश्च वीर्यवान्

అలాగే హయగ్రీవుడు, కాలనేమి, సంహ్లాదుడు, కాలనాశనుడు, శరభుడు, శలభుడు మరియు పరాక్రమవంతుడైన విప్రచిత్తి (కూడా ఉన్నారు)।

Verse 64

इत्थं दुरात्मा दनुसैन्यपालस्तदान्धको योद्धुमना हरेण महाचलं मन्दरमभ्युपेयिवान् स कालपाशावसितो हि मन्दधीः

ఇలా దనుసేనాధిపతి దురాత్ముడైన అంధకుడు, హరునితో యుద్ధం చేయాలనే మనస్సుతో మహాపర్వతమైన మందరాన్ని సమీపించాడు; కాని మంధబుద్ధి అయిన అతడు కాలపాశంలో ఇప్పటికే బంధించబడి ఉన్నాడు।

Frequently Asked Questions

Within Pulastya’s narration to Nārada, the chapter advances a syncretic theology by treating dharma—not sectarian identity—as the governing principle: Śukra’s brahmanical tapas enforces cosmic justice, while Śaṅkara (Tryambaka) is presented as invincible even to sura–asura forces. Prahlāda’s counsel functions as an asura-dharma corrective, aligning political power with śāstra and restraint, thereby harmonizing divine authority across traditions.

This Adhyāya is not primarily a tīrtha-māhātmya unit; it contains minimal topographical sanctification. The explicit locations are Mandara Mountain (as Śiva’s residence with Bhavānī in this narrative context) and Pātāla (Śukra’s return-point). No Kurukṣetra/Sarasvatī-basin sites, rivers, sarovaras, or ritual prescriptions are specified in the received passage.

The core teaching is parādāra-varjana (renunciation of another’s spouse) as a universal dharma for all varṇas. It is illustrated by two linked consequences: Daṇḍa’s sexual transgression triggers Śukra’s curse and total political annihilation, while Andhaka’s refusal to heed Prahlāda’s dharma-counsel leads him to escalate toward conflict with Tryambaka, framed as self-destructive hubris.